V ére, keď vieme online objednať skoro všetko, od pizze po plyšové jednorožce, Slovensko sa môže zamyslieť, či by sa náhodou nedali objednať aj politici. Poďme sa pozrieť na to, či ide o technologický zázrak, alebo len o ďalšiu príležitosť na to, aby nám technika skomplikovala život.
Otázka teda znie, či by sme nemali ísť cestou Estónska a zaviesť elektronické hlasovanie, alebo radšej nasledovať nemecký prístup a zostať pri našich dobrých starých papierových hlasovacích lístkoch. A ako to už býva, každý má na túto tému svoj názor – od technologických optimistov až po nostalgikov, ktorí si myslia, že dobrý hlasovací lístok je ako víno, s vekom len získava na hodnote.
Výhody alebo vitaj budúcnosť!
Predstavte si, že môžete hlasovať z pohodlia svojho domova, v pyžame, s kávou v ruke. Nie viac státie v radoch, žiadne štipľavé ceruzky a zabudnuté občianske preukazy. Hlasovanie by bolo rýchlejšie ako objednávka z donáškovej služby. Estónsko ukázalo, že sa dá, a to bez toho, aby museli čakať, kým niekto odovzdá hlasovací lístok na koňovi. Estónsko investovalo do svojho systému elektronického hlasovania niekoľko miliónov eur, čo je v skutočnosti menej, ako by sme minuli na tlač lístkov na nasledujúcich pár volieb. Na Slovensku by to mohlo stáť viac, ale stále by to bolo lacnejšie ako budovať nový most cez Dunaj.
Nevýhody? Oops, technika nás zradila.
Nemecko sa rozhodlo elektronické voľby zrušiť kvôli obavám o bezpečnosť. Aj na Slovensku by sa hackeri mohli pokúsiť zapojiť do volieb, a to nielen ako voliči.Taktiež zmena Je ťažká. Slováci sú zvyknutí na tradičné hlasovanie. Zmena na elektronické by bola ako naučiť babičku používať smartfón – teoreticky možné, ale chce to veľa trpezlivosti a dobré nervy.
Poďme sa pozrieť na cenovú náročnosť adopcie elektronických volieb.
Ak by sme chceli zaviesť elektronické hlasovanie, asi by to stálo viac, než sa plánuje na výlet do Tatier. Konkrétne čísla sú ťažké odhadnúť, ale môžeme predpokladať, že by to boli desiatky miliónov eur. Treba si uvedomiť, že by to zahŕňalo nielen softvér a hardvér, ale aj vzdelávanie občanov, bezpečnostné protokoly a možno aj pár nových úradníkov, ktorí by sa tým všetkým zaoberali.
Takže, ak to zhrnieme, elektronické hlasovanie je trochu ako kúpa najnovšieho smartfónu: vyzerá to super a má to kopu funkcií, ale stojí to pekný balík a nie vždy je to také praktické, ako sa na prvý pohľad zdá.
Tak klikať, alebo ne-klikať?
Štatus | Krajiny |
1. Krajiny, ktoré zaviedli e-hlasovanie úplne | India, Brazília, Filipíny a Estónsko |
2. Krajiny, ktoré zaviedli čiastočné e-hlasovanie | Argentína, Spojené štáty, Belgicko, Kanada, Japonsko. Mexiko, Francúzsko a Peru |
3. Krajiny, ktoré zrušili implementáciu po vykonaní pokusu výpadky elektronického hlasovania | Austrália, Kostarika, Fínsko, Guatemala, Spojené kráľovstvo, Írsko, Taliansko, Kazachstan a Nórsko |
4. Krajiny, ktoré nepokračovali v implementácii elektronického hlasovania | Holandsko, Nemecko a Paraguaj |
5. Krajiny, ktoré sú v procese testovania e-hlasovania | Bangladéš, Bhután, Ekvádor, Mongolsko, |
Otázka elektronického hlasovania na Slovensku zostáva otvorená. Zatiaľ čo Estónsko kráča digitálnou cestou do budúcnosti, Nemecko sa radšej vrátilo k osvedčenej klasike. A my na Slovensku? Zrejme ešte chvíľu budeme rozmýšľať, či chceme klikať, alebo radšej ostať pri papieroch.
