Tento pocit sa nedá nijako odstrániť, nech človek robí, čo robí... Ale je niekoľko variánt, ktoré ma napadajú, ako sa ľudia s týmto vyrovnávajú...
1. učiť sa, učiť sa, učiť sa... riešenie tak prosté a predsa tak neúčinné vo väčšine prípadov. Jedinci praktizujúci tento druh správania sa večer a počas noci dopujú podpornými prostriedkami rôzneho druhu, len aby sa vydržali učiť. Ráno potom síce sú mŕtvi a myslím, že aj ich výkonnosť je dosť mizerná, ale tak dajme tomu, ja toto nepraktizujem...
2. spoliehať sa na svoje šťastie... jedno z riešení, je ale v značnej miere závislé od vonkajších okolností a spomenutého šťastia, tak odporúčam skôr tým blbším, lebo určite platí, že blbý má šťastie;) ....občas aj ja takto sa spolieham, ale väčšinou zistím, že buď niesom dostatočne blbá, alebo šťastie nie je unavené, žeby na mňa blbú sadlo...
3. vyspať sa na to... s vedomím, že nikdy nie je tak zle, že by nemohlo byť horšie a v tomto prípade je človek ráno aspoň svieži a niekedy vymyslí aj to, čo by nikdy v živote ho nenapadlo:D... a ak nenapadne, tak si môžeme povedať, "hlavne, že sme zdravi...";)... osobne pokladám spánok za veľmi dôležit, tak sa asi prikláňam k tejto alternatíve, po zhodnotení všetkých hodnotiacich kritérií, priradení im dôležitosti a váhy, vyhodnotení možných alternatív a raz snáď aj zistení, ako sa podarila implementácia do praxe...:D:D:D
No tak to boli možnosti, čo také študenti praktizujú v danej situácii. A ešte k možným koncom... Teda sú dve alternatívy, a to, že daný študent zápočet neurobí, v tom prípade má šancu ísť na opravný, čo ale nie je žiadna sláva a druhá možnosť je, že zápočet urobí, a vtedy sa môže tešiť, že mu bude dovolené opäť sa len učiť a učiť a prežívať podobné pocity pred skúškou, ktorá sa v lepšom prípade urobí a v horšom neurobí...
ale!... hlavne, že sme zdraví:D
p.s. a ešte som zabudla jednu vec, ktorú môže urobiť....teda napísať blog a pekne sa ísť potom vyspať, že však nejak bude a snáď nie až tak zle, keď sa človek učil predsa musí zo seba niečo vysúkať...
