Dva dni pred termínom úpenlivo hľadám ten správny účes... Jeden ma neskutočne nadchne, som z neho celkom mimo, zbieram ohlasy. Na izbe sú všetci z neho takpovediac nadšení(všetky baby...)... Zbieram ďalej ohlasy, no pri ďalšej skupinke pri slove Kaderníčka a strihanie už nie je také nadšenie(zmiešaná skupinka...), že však nemám také dlhé vlasy...
Tak teda nakoniec rozhodnem, že ten skvelý účes nie je až taký super, no jednoducho príliš krátky a keď asi chalanom sa viac páčia dlhé vlasy... U kaderníčky si vyberiem melír – fialový. Kaderníčka je nadšená, všetky jej zákazníčky tiež. Ja som najprv v šoku, ale pomaly zvykám, ohlasy sú celkom pozitívne, všetky kamošky sú nadšené(zase baby...)... Chalani sa nevyjadrujú...
A dnes idem so spolubývajúcou úplne nadšená, ani neviem prečo len tak do obchodu, na nákup... A stretnem kamarátov, sa ma pýtajú, že či mám novú farbu vlasov(waaau, akí všímaví, no toto), ale kto by si nevšimol fialový melír? A pýtam sa, že či sa páči.
Hmmm....odpoveď znie, čierne boli lepšie. Som sklamaná, zamyslená, skormútená.... No nevadí, predsa asi len je v trende prirodzená krása... Módne výstrelky si síce všimnú a pochvália baby, no koho chcem ohúriť? Baby asi ani nie....
To nič chalani, žiaden strach, raz farba zlezie a opäť budem mať normálne tmavé, obyčajné vlasy a nie fialové.... (ale aj tak vďaka baby za všetky komplimenty, ja si ich veľmi cením, len niektorí jedinci nedokážu oceniť...) Vivat prirodzená krása!!!
