Už k samotnému výletu, či túre som sa dostala akoslepá kura k zrnu, teda ma kamoš volal, či nejdem, a ja že hej, všakprečo nie, sama doma som, nudím sa, je mi smutno, tak aspoň zabijem celý deň a turistikumám tiež celkom rada;)
Neskôr som sa dozvedela, že ide ešte jeden kamoš vraj, takuž som si myslela, že isto bude fajn:) Tak ma teda vyzdvihli na jednejopustenej benzínke pred Popradom o siedmej ráno, lebo partia z UPC išlauž z Košíc a ja len taký prišelec som sa k nim pridružila.
Asi o ôsmej sme dorazili na mieto, kde nás vysadili z busu,dostali sme pokyny, že kam asi máme ísť a rozpustili nás do „divočiny“:D....dostali sme dobré „rady“, ktoré sa hovorí, že platia na medvede, ale nieisto a mohli sme vyraziť. Prvým medzicieľom bola Chata pri Zelenom plese,dorazili sme tak trocha skorej, ako bolo na smerových tabulich, pofotili sme satam, najedli a vydali sa ku konečnému cieľu, na Jahňací štít. Výstup bolvcelku namáhavý, aspoň pre mňa, hoci našlo sa aj zopár hyperaktívnych ľudí,ktorí nahodili také tempo, že sa s nimi nedalo držať krok.... Ale nič to,z našej okolo 30-člennej skupiny som dorazila ako piata, tak celkom fajnvysledok:D Tak sme ešte posedeli na vrchole, najedli sa, pofotili a mohli smeísť naspäť. Cestou späť chalani neodolali a museli, jednoducho museli sakúsok vyblázniť na sneho, pošmýkať na igelitke a tak:D trocha mokrí bolipotom, ale čo človek neurobí prezábavu.... Naspäť na chate sme už potom len jedli zas, relaxovali(poniektorí sasušili:P) a oddychovali. Cesta k autobusu už po výdatnom relaxe bolavcelku príjemná, po rovinke....
Nedá sa povedať, že by sme šli nejak hyperrýchlo, ale pribuse sme ešte potom asi hodinu čakali na zvyšných turistov a odviezli smesa do Veľkej Lomnice, kde sme mali omšu.....
Teraz sedím doma, pekná, osprchovaná, znova ako človek a zatvárajúsa mi oči...Som úplne zničená, mŕtva, vyčerpaná, ale veľmi šťastna, že sombola.
