Ale čo ak ja sama neviem kto som? Kam smerujem? Čo ak somsa ešte ja sama v sebe nenašla? Fakt je, že mi mnohí ľudia veria,podporujú ma, ale čo ja, ako si mám veriť ja? Sama sebe? Aj sa snažím, aleniekedy je to skutočne zložité. Pôsobím navonok spokojne a vyrovnane, alevo mne to vyzerá ináč ako vyzerá pohoda... A ešte toľké „dobre mienenérady“ ma už celkom dorážajú...
Lebo, ako ma kto môže poznať, ako môže vedieť, o čo miide, čo chcem(či skôr mám chcieť...), ak to ja sama neviem? Toto rob, tamtorob, takto sa správaj...
„Zrob si školu...“, „Uč sa nemčinu...!“, „Ešte nemášpriateľa...???“, „To čo máš za známky?“, „Ja v tvojom veku...“, ...
... a ja hľadám, stále sa snažím zistiť, kto vlastnesom, v tomto zmätku a chaose, občas rovnakých, občas podobných, občasprotirečivých tvrdení... Som na dobrej ceste? Verím tomu, že áno, verím, že razsa mi to podarí, že konečne zistím, kto je tá záhadná osobnosť, ktorá sa takúspešne skrýva predo mnou vo mne. A v jedno ešte dúfam, že toodhalenie bude stáť za to;)
P.S. držte palce, ja to už snáď nejako zvládnem, len nechto netrvá pridlho, aj keď niektorým veciam treba nechať čas, aby dozreli...
