Kotva dávno spadla na dvojité dno
tvojich očí.
Stratený som osudom na púti,
vretenicou vĺn zapletený do súkna
položivého srdca.
Som chorý spolu s ním
hladom anémie rozbitých búrok.
Prežijeme,
ja viem,
no neprepáčime
našim slovám ľahostajnosť.
Do vyčerpania,
nenechajúc vzduch do zásoby,...
...nenechajúc minulosť, ako cestičku
pre návraty k západu Slnka,
čo odtavil nás voskom svojich lúčov.
Ja ešte opatrujem
horúce bozky denného svetla,
jazvami od spálenín jeho vášní...
(pamätáš,
veď rada si čítala seba
prstami dotýkajúc sa mojej duše...)
pamätáš,
my darling,
ja viem,
no klamať je pravdivejšie,
aby si svoj svet oddelila
od mojich hraníc.
Dokneš sa ma, len dotkneš,
no spomenieš si?
...nás. Moja milá,
a stačia na to sily?
...vlny svoje uspokojiť,
prijať ma,
nechať sa vydýchať telom tvojím rodným.
..nuž a potom,
a po všetkom...
zanechaj - hubiac -
priepasti morskej toho,
koho ľúbiš.
Koľko morských uzlov má tvoja láska?
Kotva dávno spadla na dvojité dno
tvojich očí.
Stratený som osudom na púti,
vretenicou vĺn uštipnutý...
...dávno.
preklad z ruského originálu
