o planéte menom Keby-bolo-keby

na planéte menom Keby-bolo-keby
sú krajiny našich paralelných svetov
za vysokými múrmi slepých uličiek
plných pádov a skončených letov

za stenami na konci našich slepých ulíc
nikoho z nás už vlastne niet
tam sa pre každého končí skutočný
a začína jeho paralelný svet

čelom k tým stenám sme často stáli
odsúdiac cestu k nim na popravu
občas za tmavých smutných nocí
prosíme tíško svoj Osud o opravu

on povoľný mení rozsudok
aspoň v snách búra steny
my prekračujeme ich prah
letíme túžbou omámení

za poznaním nepoznaného
na planétu Keby-bolo-keby
dúfajúc že sa ocitneme
v tom svojom raji - nebi

zanechajúc za sebou
seba i celý svoj reálny svet..
..zrazu v polceste
zastavujeme svoj bájny let

načo je nám vedieť čo by bolo
keby nebolo práve to čo teraz je..
[tu clivý smútok nás zrazu ovanie
VEĎ BY NEBOLO TO ČO TERAZ JE]
ohúrení poznaním nevdojak
siahame do svojej výzbroje

podľa prázdneho zásobníka
sa teraz už nikto nedozvie
kto stlačil pred tou stenou spúšť
kto vyberal a vkladal náboje

hra s Osudom v slepej uličke
občas vyzerá ako ruská ruleta
pani Náhoda tiež chce nadškrtnúť
kam má viesť naša cesta do Sveta

kĺžeme sa po tenučkom ostrí
vôle Osudu a vrtochov Náhody
zabíjajúc v sebe všetky svoje Ja
čo kráčajú kam sa nám nehodí

naša skutočná cesta sa vždy kľukatí
cez galaxiu Čo-bude-to-bude
a planéta Keby-bolo-keby leží v inej
Čo-nebolo-a-nikdy-nebude