Šálky, prirastené k dlaniam, všetko – hore dnom.
Pod kožou zimomriavkami vzpínajú sa rýmy,
ale ja básne nie veľmi,
dočerta s príčastím...
keby bolo viac prechodníkov – za priehrštia by som naberal,
načerpával ako dioxid kremíka pre svoju vlastnú piesočnú rezidenciu.
Rýmy? Treba vypustiť – doslova, jedným machom rozpárať všetky vrstvy epitelu,
tam, kde ešte nie je rozpárané,
kde ešte nie je dvojitá vrstva jaziev...vypustiť. Vykrvácať.
Vymodliť odpustenie, no neprosíkať za skreslenia a lži,
za nerovnosti, drsnosti, povrchnosti, kosti, čo zostávajú po mne.
Všetko je dolu hlavou, aj povala, a tancuje zašpinenými bosými pätičkami,
po nej, snehobielej,
nedbajúc na prievany presne obtancováva šesťuholník lustra.
A ja pokračujem vo všetkých mojich starých zvykoch,
všetkých starých fetišoch,
len aby som sa upokojil,
aby som zabudol...
preklad z ruského originálu
