bolesť v oblasti čeľustného kĺbu. Praskajúca sánka, a bolesť v celej polovici hlavy. Ucho, sánka, oko. Pomyslela som si, že som to trochu prehnala, a naordinovala som si lieky proti bolesti a kašičku z kostihoja lekárskeho. Ale sekla som sa v diagnóze. Po troch dňoch neutíchajúcich bolestí, keď som márne čakala na zlepšenie a lieky proti bolesti nezaberali som začala byť nervózna a netrpezlivá. Prečo to neprestáva? Ľuďom z okolia som začala liezť na nervy, pretože z tej bolesti som už dostávala záchvaty plaču. Tak som konečne poslúchla ich rady a vybrala sa k lekárke. Tá mi samozrejme určila presnú diagnózu a naordinovala neuralgiká. A bolo to v poslednej chvíli, pretože ešte deň, keď som prišla od nej domov, mi to vypuklo naplno. Keďže trvá pár dní kým lieky začnú účinkovať, to čo som zažila tých pár dní dodnes ani neviem slovami popísať. Neuveriteľná, bodavá, neutíchajúca a strašne silná bolesť. Vystreľujúca niekde za uchom, bolesť celého ucha, krku, spodnej aj hornej sánky a samozrejme oko. Bolesť, ktorá trvala päť, aj šesť hodín v kuse, aby potom na dve hodiny prestala a potom sa objavila znova. Neuralgiká zaberali pomaly, a lieky proti bolesti skoro vôbec. Vedela som že mi neostáva nič iné, len čakať pár dní, kým sa na základe tých silných liekov nervový systém trochu sparalizuje a ukľudní sa to. Tie dni som prespala, lebo lieky boli strašne silné, vlastne boli to antiepileptiká, po ich užití sa mi všetko mihalo pred očami, veci sa hýbali, strácali tvar, najlepšie bolo spať. Keď som práve nespala, len ležala, nervové zášklby boli také silné že okrem bolesti v polovici hlavy, mi samovoľne mykalo celou polovicou tela. Po týždni, keď som bola schopná ako tak fungovať, som si našla na internete články o neuralgii trojklanného nervu. To čo som čítala bolo nepríjemné. Vraj jedna z najneznesiteľnejších bolestí. A môžem potvrdiť. Čistá pravda. Aj keď tam boli dosť strašidelné prípady o tom, že táto diagnóza sa vlastne vyliečiť nedá, keď sa vám to stane, dá sa to len tlmiť. A často sa to potom opakuje. Lekárka mi povedala že liečenie trvá aj pol roka. Našťastie, už po dvoch mesiacoch sa začali tie krásne dni, keď som ani raz za deň nepocítila žiadnu bolesť. Keď som si začala uvedomovať, že nastali dni, keď nemám žiadne bolesti, spomenula som si na pár dní pozadu, keď som sa zvíjala v bolestiach a nervových kŕčoch a až vtedy som si prvýkrát v živote skutočne a reálne uvedomila, aké úžasné je byť zdravý. Aké úžasné je, keď všetko vo vás funguje ako má, a keď vás nič nebolí. A to si plne uvedomujem, že je oveľa viac horších a bolestivejších diagnóz ako bola tá moja.A vetu o tom, že zdravie je najdôležitejšie, už nikdy nebudem považovať za frázu.
