Alena Matejovska
Pri rannej káve
Mám rada blogy. Na rozdiel od niektorých článkov v istých médiách, ktoré vám dokážu ponúknuť "fascinujúci a lákavý"
...život stále prináša niečo nové, škoda že to nie sú vždy len pozitívne veci ... ale tak to asi musí byť a nič s tým nenarobíme ... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné, Poézia
Mám rada blogy. Na rozdiel od niektorých článkov v istých médiách, ktoré vám dokážu ponúknuť "fascinujúci a lákavý"
Máme tu pár voľných dní. Áno, dní, na ktoré sme sa tešili že si oddýchneme od každodenného zhonu. Od nášho uponáhľaného života, ktorý žijeme ako na bežiacom páse. Svoje radosti a starosti v takých dňoch prežívame nejako automaticky, jedna udalosť strieda druhú. Niekedy je málo času zamyslieť sa nad nejakou udalosťou a už sa deje niečo iné. Potom si povieme, že prídu voľné dni,
Vždy keď som v nákupnom centre a mám kratšiu časovú rezervu, napríklad pred premietaním filmu v kine, stretnutím s kamoškami, prípadne inými aktivitami, vyplním ju návštevou kníhkupectva. Rada sa prechádzam medzi knihami, beriem ich do ruky, listujem v nich.... u niektorých zaujmú názvy, u iných autor, u ďalších obal.... každá je jedinečná, nová, krásna. Áno, knihy sú také malé poklady. Sú v z nich je príbehy, múdrosť, ponaučenie, rady, úlety do sveta fantázie .. čo kniha, to niečo jedinečné. Minule, ako som sa prechádzala a pozerala čo je nové, v kútiku v ktorom svietil nápis AKCIE ma zaujala knižôčka s názvom Ako byť šťastná. No kto by po tom nesiahol? Už len zo zvedavosti, aké tajomstvo sa skrýva vnútri? Kniha so šťastne sa usmievajúcou ženou na obale, ktorá mala cez dokonalo perfektný chrup prelepenú nálepku s akciovou cenou
Každý z nás sa ocitneme v takejto situácii niekoľko krát do roka. Minimálne pri osobných sviatkoch, ako sú narodeniny a meniny. Či už blahoželá niekto nám, alebo naopak my niekomu inému, takmer vždy to začne tým istým scenárom, ktorý pozostáva z podania rúk a želania všetkého najlepšieho. Začína sa takmer vždy slovami...veľa zdravia, šťastia... to zvykne byť štandardný začiatok blahoželania. A potom sa dodáva ostatné, veľa peňazí, veľa lásky, sexu, detí ... a kopy iných prianí. Všetko záleží od fantázie želajúceho, od jeho vzťahu k tomu komu prianie patrí, alebo od toho,
Nemám rada články o chudnutí. Nemám rada články o diétach. Samozrejme, preto ich ani veľmi nečítam. No nedajú sa zase úplne prehliadnuť. Ide o to, že sú všade. V každom ženskom časopise, víkendových prílohách novín, týždenníkov, mesačníkov.... všade. Každý ženský časopis má medzi svojimi hlavnými tematickými okruhmi články o diétach a chudnutí a následne vždy posledná časť
Dnes, cestou do práce skoro ráno, zastavila som sa na železničnej stanici, rezervovať si cestovný lístok. Smerom z parkoviska k zadnému vchodu stanice, je úzka ulička. Keďže bola sobota ráno, úzkou zadnou uličkou neprechádzali žiadni ľudia, ale zato pred zadným vchodom stáli štyria stredne podgurážení chlapi, každý z fľašou ploskáča v ruke. Nevyzerali na bezdomovcov, odhadla by som ich skôr na chlapov ktorí šli z nočnej zmeny a rozhodli sa že sa musia po takejto odpracovanej noci náležite odmeniť za to, že pracovali. Ako som sa k nim približovala,
Cestou z práce som sa zastavila na katastri vybaviť si nejaké papiere. Keďže som stihla stránkové hodiny a všetko som náležite vybavila, spokojne som si vykračovala bočnou uličkou v centre mesta. Zrazu ma oslovil ženský hlas. Taký zachrípnutejší, ale ženský. „Pani, ta vás pekne ja poprosím, mi nekúpite chleba?“ pýtala sa ma počerná špinavšia pani s kočiarom. Rómka. A pokračovala: „Bo viete pani ja tu mam decko choré a hladné je. Potrebuje chleba“. Zastala som. Pozrela som sa do jej pouzlených vlasov, medzi ktorými boli zamotané nejaké nitky, alebo čo to bolo, potom na jej potrhanú vetrovku,
Hovorí sa, že zdravie je to najdôležitejšie čo máme. Pre tých, ktorí sú zdraví a nepostihla ich žiadna závažnejšia choroba, alebo bolesť, to môže vyznievať ako fráza. Všetci zdraví si to uvedomujeme, len to nejako neriešime. Donedávna ani ja. V podstate som nikdy nemala závažnejšie problémy, pri ktorých by som sa musela bohvieako zamýšľať nad tým, aké je to úžasné byť zdravý. Ale prišlo aj na mňa. Nikdy som sa bohvieako nešetrila, nechránila pred chladom a zimou, a celé leto som zbožňovala spať v prievane, v prúdiacom vzduchu, ktorý ochladzoval môj teplom vyčerpaný organizmus počas letných horúčav. A potom to prišlo. Nepríjemná
V posledných dňoch sa ochladilo. Poriadne. Nedalo sa to nevšimnúť. Radosť možno pre lyžiarov, ktorí majú v lyžiarskych strediskách výborné podmienky. Menšia radosť už pre tých ktorí musia každé ráno vyjsť z domu smerom do práce a na autobusovej zastávke mrznúť v mínusových mrazoch. A dúfať, že práve tá linka hromadnej dopravy na ktorú práve čakajú, neprimrzla niekde na základnom stanovisku. Dnes, konečne po dvoch týždňoch v práci bez voľného víkendu do práce nejdem. Úžasný pocit keď sa ráno zobudíte, nechce sa vám síce spať, ale môžete len tak ležať. Aj som ležala. Len tak. Celú noc. A so mnou všetci ľudia v bytovke. A čo také nám nedalo spať? No,
V televíznych novinách som si pozrela príspevok, ktorý hovoril o metóde zisťovania výskytu baktérii paradentózy. Podľa mňa by takéto vyšetrenia mali prebiehať preventívne, a dovolím si tvrdiť že aj v rámci preventívnych bezplatných prehliadok. Skutočnosť je však iná. Ako tvrdili v príspevku, toto vyšetrenie
Vždy som milovala knihy. V momente ako som sa naučila čítať, objavila som ich čaro. Keďže moje útle detstvo prebiehalo v čase hlbokého socializmu, na čiernobielych televízoroch boli k dispozícii dva československé televízne kanály, a najpopulárnejšie mládežnícke časopisy boli Mladý svět, Popular , Kamarát a noviny Expres, ktoré vám pri sebamenšom oneskorení vypredali rovno pred nosom, kniha bola vždy vecou, po ktorej som dennodenne siahla a strávila s ňou nejaký čas. Čítala som každý deň. Blízko môjho domu bola veľká knižnica, ktorú som navštevovala tak raz za dva týždne, niekedy aj častejšie, a nevyšla som z nej, pokiaľ som nemala vybraté aspoň styri knihy. Knihy, v ktorých som si niesla domov stále nové a nové príbehy, ktoré
Prvý film ktorý som tohto roku zhliadla v kine bol Sherlock Holmes. Trailer nahustený akčnými scénami, ukážkami vtipných dialógov a napínavo vyzerajúca priam až temná zápletka sľubovali zaujímavý filmový zážitok. No a v neposlednom rade aj obsadenie hlavného hrdinu. Róbert Downey Jr. je herec ktorého filmy si nikdy nenechám ujsť. Sherlock Holmes, ktorého nám ponúka Guy Ritchie, nie je až
Určite ste sa s tým už stretli . V obchodných domoch, pred nimi, alebo ešte častejšie v obchodných centrách, v uličkách medzi butikmi kde sa im nemôžete vyhnúť. Milé dievčatá, ktoré k vám pristúpia, spýtajú sa vás či máte chvíľu čas a keď sa nestihnete šikovne a rýchlo prešmyknúť okolo nich a zo zdvorilosti alebo záujmu trochu spomalíte, ani sa nenazdáte a už máte v rukách škatuľku s kozmetickým prípravkom. Dievčatá vám povedia že to získavate zadarmo,
Asi pred piatimi rokmi sa mi stala nepríjemná vec. Ocitla som sa v situácii keď som odrazu ostala vo svojom živote sama, zradená človekom, ktorému som verila a ktorého som mala rada. Odrazu som sa cítila veľmi zraniteľná, ublížená, osamelá a hlavne, neistá si svojou ďalšou materiálnou existenciou. Jedna známa mi práve vtedy dala kontakt na veštkyňu, tak som šla. Prišla som do jednoizbového bytu, kde ma privítala moja rovesníčka ,
... trochu som sa pousmiala pri slovách primára jednej zo slovenských pôrodných kliník. Reportáž o prvých deťoch, narodených v roku 2010. Poznáte to, ako vždy na Nový rok, v správach neodmysliteľnou súčasťou sú aj informácie o prvých detičkách, ktoré uzreli svetlo sveta v prvých sekundách, minútach a hodinách dnešného dňa. Áno, pousmiala som sa, ale s dobrým pocitom, pretože po spŕške správ o tragédiách ktoré
Včera v autobuse som si vypočula dosť hlučný rozhovor troch mladých chlapcov, ktorí si stojac v hlúčiku tesne pri sedadle na ktorom som sedela, organizovali priebeh silvestrovského večera. „Takže tam budeme my, Lucia, tá ma doviesť kamarátku, a teraz ešte dohodnem s Ančou či príde aj ona“ „Teda budeme na byte? Tak ale čo budeme piť? Toto je hlavné!“ „Jasné ...
Keď som doma a relaxujem, mám rada keď mi v pozadí beží televízny program. Ako kulisa. Aj keď práve robím niečo iné, ale stále sa nájde niečo čo zaujme. V týchto dňoch je v programovej ponuke veľa milých filmov, rozprávok, pekných rodinných komédii, animovaných filmov a tiež, čo je fajn, aj starých českých komédií. Myslím tie úplne staré, ako Dobrý vojak Švejk , filmy s Vlastom Burianom a im podobné. Ako dieťa ma strašne nudili staré komédie. Keď sa ozvala v nedeľu zvučka filmu pre pamätníkov, odula som sa a nechápala ako sa rodičia môžu na tom baviť. Pre mňa to boli len čiernobiele, nudné, dlhé šumiace filmy....
Práve som sa vrátila zo štedrovečernej večere u mamy. Bolo super, pekný Štedrý večer, pohoda ... no, ako na Vianoce. Cestou domov som rozmýšľala o super kapustnici, ktorú som mala na večeru a na ktorú som sa tešila už dva týždne. Milujem ten pocit, keď si dáme pred jedlom prípitok a začneme jesť kapustnicu. Vtedy má takú úžasnú chuť. V žiadnom období v roku tá chuť nie je taká intenzívna ako na Vianoce. Vtedy to má svoje čaro. Ale...
Dnes nie je veľmi vydarený deň. Nevravím že nie sú aj horšie, len ma všetko nejako viac znervózňuje. Neviem, to ochladenie prišlo náhle, a uberá strašne veľa energie. Zima mi bola hneď ráno, keď som vykĺzla z teplej postele do útrob svojho vychladnutého bytu, zima v kúpeľni zima kým som si obliekla svoj obľúbený rolák. Kým som sa ako tak ohriala, vybehla z bytu, vonku, ešte vačšia zima.. Bŕŕ ..