Máme tu pár voľných dní. Áno, dní, na ktoré sme sa tešili že si oddýchneme od každodenného zhonu. Od nášho uponáhľaného života, ktorý žijeme ako na bežiacom páse. Svoje radosti a starosti v takých dňoch prežívame nejako automaticky, jedna udalosť strieda druhú. Niekedy je málo času zamyslieť sa nad nejakou udalosťou a už sa deje niečo iné. Potom si povieme, že prídu voľné dni,
a tešíme sa že si oddýchneme, že zabudneme na starosti každodenného života.Ale to nejde. Práve vtedy na nás všetko doľahne. Únava, smútok, starosti. Je to len môj dojem? Alebo je to naozaj tak? Alebo sa už naozaj nevieme z ničoho tešiť?Možno sa ráno zobudím, a budem to vidieť úplne inak. Dúfam.
...život stále prináša niečo nové, škoda že to nie sú vždy len pozitívne veci ... ale tak to asi musí byť a nič s tým nenarobíme ... Zoznam autorových rubrík: Nezaradené, Súkromné, Poézia
