...bez najmenších pochýb napríklad slobodu obchodovať, cestovať, učiť sa jazyky, rozhodovať sa a mať na výber. Za to, čo sa v tento dátum udialo a akú odvahu preukázali štrajkujúci ľudia (pretože tá Nežná veľakrát nežná nebola), môžeme byť vďační. No odpor voči tomu, čo nasledovalo ďalej a názor, že nesprávni ľudia si s pocitom, že môžu všetko odkrojili až príliš veľký kus moci, rezonuje v týchto dňoch opäť. V období 17. novembra.
Človek by si s ohľadom na výsledok (nielen) bratislavských volieb primátora myslel, že ľudia chcú zmenu. A že práve preto zvolili za nového primátora Bratislavy pána Nesrovnala. Pravdou je, že pán Nesrovnal mal vo svojom nešťastí - od neutrálnej kampane, cez odstúpenie jeho podpory od pána Procházku, až po štatút chtiac-nechtiac nezávislého poslanca, kus šťastia. Práve zvrat podpory pána Procházku smerom k pánovi Kňažkovi poskytol Nesrovnalovi možnosť konečne riadne naformulovať dôvod, prečo ho voliť - dosť bolo Milanov.
Pán Vtáčnik prejavil vo svojej volebnej kampani skôr komunikačnú neobratnosť. Pán Nesrovnal uspel. Preto asi z výsledkov komunálnych volieb vzniká dojem, že ľudia sa odkláňajú od klasických politických strán a podporujú nezávislé osobnosti. No prvý dojem klame...
Úspešnosť nezávislých kandidátov je približne rovnaká ako pred štyrmi rokmi, hoci počet kandidátov bol o 16% vyšší a kandidáti ľavice získali o 8% viac postov primátorov v porovnaní s predchádzajúcimi voľbami. V bratislavskom zastupiteľstve, rovnako ako takmer v každom ďalšom zastupiteľstve, ostáva veľa starých mien. Vo väčšine miest a obcí sa teda nezmení nič.
Aj v mojom rodnom Pezinku ostáva v zastupiteľstve až priveľa pôvodných ľudí a tie tri nové mená to budú mať pri presadzovaní návrhov extrémne náročné. Bude to teda len o schopnosti novozvolených mestských primátorov a poslancov, ktorým skutočne záleží na ich obci a meste, vyjednávať a dohodnúť s pôvodnými zástupcami alternatívne riešenia. Ľahké to nebude, ale ja verím, že tí pracovití a šikovní napokon uspejú a nebude sa ďalej prilievať olej do ohňa nespokojnosti ľudí so stavom štátu, v ktorom žijeme. Lebo Slovensko je krásne a my ho ľúbime.
