Nemienim sa hrať na výchovnú poradkyňu a ani nepriamo „útočiť“ na rodičov, ktorých rodinná situácia prinútila mať dve zamestnania a všetky veci okolo domácnosti či detí robiť tak povediac za behu. Mňa osobne len veľmi mrzí, že ten pravý duch Vianoc sa pomaly ale iste vytráca a ľudia čoraz väčšmi dbajú na materiálne veci.
Čo ma dokáže rozčúliť sú „špeciálne“ ponuky finančných inštitúcií nabádajúce ľudí zadĺžiť sa a „dopriať“ tak svojim blízkym to, po čom túžia. A ľudia tieto ponuky vítajú s otvorenou náručou, kupujú mikrovlnné rúry, zájazdy, deťom počítače a nové telefóny, ktoré v konečnom dôsledku ani nepotrebujú a eufória po ich rozbalení opadne rovnako rýchlo ako trpezlivosť banky pri nesplácaní pôžičky.
Druhá vec, ktorej nie celkom dobre rozumiem, sú preplnené nákupné vozíky, pri pohľade do ktorých by mohol človek nadobudnúť pocit, že sa blíži koniec sveta. Najlepšie na tom všetkom je, že hoci bývajú obchody zatvorené iba na prvý sviatok vianočný, na ten druhý už vyzerajú úplne rovnako ako pred Vianocami!
Ako by to nestačilo, v televízii vidím reportáže z čakární na pohotovostiach, v ktorých sa tlačia ľudia s bolesťami žlčníka, črevnými ťažkosťami, alergiami z jedla a určite by sa tu našiel, obrazne povedané, aj niekto s preležaninami. Ach jaj.
Neberte mi prosím ilúzie a napíšte, že trávite sviatky aj inak, než len bezhlavým prepchávaním sa pri televízore (kde je mimochodom každá jedna rozprávka prerušovaná nespočetným množstvom reklám), aspoň malou pohybovou aktivitou (a nemyslím tým trasu z toalety späť do obývačky), prípadne otváraním takých darčekov, pre ktoré ste sa vy alebo vaša rodina nemuseli na niekoľko ďalších mesiacov zadĺžiť.
Prečo to všetko spomínam? Pred pár dňami som na Facebooku videla trefný obrázok deduška sediaceho pri chlapcovi s drahým darčekom. Vravel mu, že jemu kedysi na Vianoce stačil, a podobnú radosť spôsobil, „obyčajný“ sneh. A to ma prinútilo zamyslieť sa. Ja osobne si pamätám, ako som sa vždy tešila a samozrejme stále teším, zo stretnutí milovanej rodiny a Vianoce plné kriku, pretože presne tak vyzerajú naše spoločné debaty pri vianočnom stole. Pamätám si, ako som sa tešila z nových kníh a neraz oželela rozprávku len preto, aby som ju mohla prečítať čo najskôr. Dnes sa teším z pečenia vianočných koláčov so synom, zo zdobenia stromčeka a z oddychu, keďže Vianoce sú tým správnym časom na relax ... mám radosť zo všetkých tých maličkostí, na ktorých skutočne záleží. A hoci sa môžu zdať naše Vianoce pre niekoho až príliš fádne, môj pocit je presne opačný! Sú jednoduché, bez stresu, naháňania, v kruhu blízkych, s niekoľkými darčekmi a najmä plné nefalšovanej radosti, pretože napriek dnešnej rýchlej dobe plnej materiálnych prejavov nezabúdam, čo je v ich prípade podstatné.
Prajem krásne sviatky, nielen všetkým rovnako, zmýšľajúcim priateľom. :-)
