Krab
Ale zasa
v strede mája
nečakane u mora
prihovorila sa mi
morská príšera.
Jasná obloha
Všetkými farbami hráš
ružovú, čiernu, modrú
v sebe ukrývaš,
maliari dúhu natrú.
Cez deň hreješ
v noci si chladná,
žito na poli seješ,
dážď naň padá.
Nespočetné počty hviezd
jeden mesiac,
len Ty pravdu vieš,
námesační vedia.
S nehou pozriem na Teba
v ozvene vidím seba,
v odlesku strieborný vnem.
Ovocný strom
Začínaš svoju púť
s malými púčikmi
kvety a listy súď,
si bližšie k nim.
Rastieš do všetkých strán
si objatím i útočiskom
uhoľných vrán,
cupkajú po konároch skokom.
Ponúkneš šťavnatú úrodu
čerešne, slivky, ringloty
iba raz v roku,
chutia sťa pesničke noty.
Uložíš sa na zimný spánok,
nahé, tmavé konáre,
kopce s desiatkami sánok,
detský smiech po ráne.
Torta k narodeninám
Korpus v tvare srdca
krvavá poleva,
na bojisku si vodca,
ostane po Tebe vdova.
Len číslo naznačuje,
že ubehol rok,
šampanské každý vypije,
urob ďalší krok.
Hudba nahlas hrá,
kto mlado vyzerá,
tombolu vyhrá,
konečne si zrelá.
Raz oslavujem ja,
inokedy Ty,
dnes oslava je moja,
neželám si samoty.
Akvarijná rybička
Pláva si sem a tam
pozerám na ňu
cítim sa v izbe sám,
napustím si vaňu.
Keby vedela hovoriť
povedala by mi,
s ňou sa musíš spojiť,
netráviť čas s nim.
Osamelo na ňu pozerám
v tomto vzťahu
o jeden krok vyhrám,
spomínam na ňu.
Plávaj si tu medzi koralmi,
vyznám vrúcnu lásku,
nebudem morálny,
vyhrám v lotérii sádzku.
Jar
Hrejivé tóny zlatistých paprskov,
sadli mi na unavenú tvár.
Priniesli hravé jahodové kútiky,
žiarivý úsmev do dúhoviek.
Sladká, zelená, tancujúca tráva,
šteklí mi hebkú pokožku.
Dvíham dlane k veriacemu nebu,
roztváram náruč k miliónom hviezd.
Leto
Rozcuchané, mokré, kučeravé steblá,
teplý vetrík mi povieva v hrive.
Kvapka steká po dumavom čele,
lúč kreslí detskú omáľovanku.
Na boso kamienok uštipačne hreje,
dve čerešne za chutným uchom.
Voňavá lúka oslovila ma "Slečna",
schúlená ležím na nočnej tráve.
Jeseň
Hríbová vôňa smrekového ihličia,
do košíka mi padla bodkovaná muchotrávka.
Bocianie rodinné hniezda ostali opustené,
konáre zhadzujú svoje potrhané šaty.
Je polnočný čas na horúce gaštany,
čerstvý slivkový múčnik u starkej vonia.
Jonatánka iskrivo pozerá z priezračného okna,
horúce jazero vystriedal vietor a dážď.
Zima
Božská príroda stíchla ako ryba,
dňom sa skrátilo svetlo na sekundu.
Chladné ruky unaveného starca,
biely obrus prikryl stôl.
Len detský uhrančivý smiech rozplýva sa,
pri stavaní snehuliaka zo snov.
Krik na kopci za dedinou,
pri sánkovaní nevinných sŕdc.
Dúha
Malé, roztomilé dieťatko
uvidelo žiarivé farby na oblohe.
Ako keď jasne videlo
prvé zimné biele vločky.
Ako keď ochutnalo jazykom
prvý sladkastú chuť cukríka.
I tento krát bolo dúhovo
plné vzrušenia a veľkého prekvapenia.
Anjel
Večer si ľahla do teplej postele
prekrížila prsty na hebkých rukách.
Tichá modlitba znela v tme,
na ťažké viečka sen spadol.
Strážcovia strážte mamku, tatka,
veľkú rodinu, aj všetkých príbuzných.
Pootvorila mačacie oči
a prenádherný anjel stál nad ňou.
Hviezda
V noci nemohla spať,
otvorila okno do tmy.
Zahľadela sa najskôr na spln,
potom na malé svetielka.
Jedna hviezda sa na ňu usmiala,
iskrivo žmurkla jedným okom.
Od vtedy sú kamarátky a vie,
že niekoho v nebi má.
Ruža
Prvý pohľad plný prekvapenia
dostala som červenú ružu.
Privoňala som k nej,
ako najkrajší parfum na svete.
Hebkými prstami dotkla sa
ostrých brániacich tŕňov.
Za odmenu dala som Ti
bozk na líce.
Správa
Život ako báseň,
pieseň obraz,
na obraze odkaz.
Jasná správa od vojaka,
nemám ruky, nohy
ako prežijem ďalšie roky.
Chudoba
Má hlad,
má smäd,
je jej zima.
Má strach,
ide vpred,
čia je to vina?
Odchod
Smejeme sa spoločne,
máme veľké plány,
budúcnosť je zips.
Stretneme sa konečne,
vrava ide s nami,
namiešajte mix.
Jablká, hrušky aj slivky,
ovocný koktail,
do veľkého pohára.
Vážky, mole aj modlivky,
už si umrel,
na krídlach komára.
(venované Petrovi Mukovi)
Rozbité koleno
Skákala po kaluži,
sadla na bicykel,
v zákrute jama.
Či si to zaslúži,
horiaci ker,
rozbila kolená.
Sklamanie
Videla som vo výlohe
šaty čierne, prenádherné.
Euro k euru pribúdali
deň za dňom ubiehali
Konečne som mala nasporené,
v predajni šaty boli vypredané.
Čaj o piatej
Veľké literárne dielo,
podáva obraz chudobného,
v tej dobe obyvateľa londýnskeho.
Charles Dickens napísal ho perom.
Hollywoodske najvýznamnejšie hviezdy,
majstrovské diela, jeho filmy,
"Kto to urobil?" a iné výroky,
v Alfredových Hitchcockových dielach herci hrali.
Ďalšou osobnosťou na spomenutie,
hral na husliach znamenite,
v múzeu Backer Street detektívove hnutie
Sherlock Holmes na nezabudnutie.
Izrael, počuje
Egypt je krajina,
život umožňuje rieka.
Na začiatku dejín egyptských
bolo štyridsaťdva Bohov krajských.
Väčší ako iné osoby, Faraón
vyobrazoval sa často On.
Časti zvieracie, hlava ľudská
Mezopotámsky taký bývali Bohovia.
Genezis, príbeh rodiny v rozpätí
troch generácií.
Zakázaný liek?
Ženské rastliny,
chemické zlúčeniny,
účinky omamné,
sú ozaj liečivé?
Cannabis ako medicína,
zastavila sa hodina.
Jointom prvým,
čo to robím?
V Amsterdame ďalšie,
nahlas kašlem.
Ostanem pri cigarete,
čistý tabak, viete?
Hra na istotu
Prostredníctvom rozboja
hráč sa pustil do boja.
Strk otvárací
značil začiatok hry.
Dopustil sa faulu hráč,
na guľu sa nemrač.
Stratil právo pokračovať v hre,
pre asociáciu sú dôležité definície.
Priateľ je v biliarde dobrý,
ak sa mu nedarí, v tvári je modrý.
Šaty z viskózy
Oblečenie bolo drahé,
ušime si ho samé,
dôležité je branie miery,
nech nenarobíme diery.
Krajčírsku pannu nemá každý,
zážitok mám z prvej skúšky navždy,
látky kúpiť vlakom do Rybárpoľa,
ak priberiem, nech je tam vôľa.
Nikto iný nemá také na svete,
oblečenie sa zbehne, ak často periete.
Mawashi - geri
Keby všetci
bojovali bez zbrane,
máme holé ruky,
holé dlane.
Nezáleží na víťazstve,
ani na podľahnutí,
zdokonaliť svoj charakter,
najvyššie v cieli.
Duch ako mesiac,
duch ako voda,
na ľudskom tele,
sú citlivé miesta.
Rada som kopala
polkruhový kop chodidlom,
kumite, kata,
opakovala som za trénerom.
Kibuc, Ejn Charod
Malá zem
veľkých problémov
plná kibucov.
Kolektívne,
hraničné osady,
aj vojenské dôvody.
Za svojej puberty
Izrael navštíviť som chcela,
burinu by som plela.
Jedlo a vreckové,
zdarma ošatenie
aj ubytovanie.
Si ako šachový kameň
Životná púť
je ako rošáda,
Ty si kráľ,
čas, ktorý máš, je veža.
Si hráč
a máš len jeden raz
v partii s menom Život,
právo na kombinovaný ťah.
Hráš s hodinami,
osud si zapisuješ do dlaní,
no máš čas na rozmýšľanie.
Tak nesklam seba,
ani ostatných vôkol Teba.
Nepotrebné klamanie.
Nikto neprevýši Majstra
Podstatou ľudskosti
je aj synovská,
aj cnosť bratská.
Reči duchaplné,
ani podmanivý výzor,
nedávajú pečať ľudskosti,
Ti.
Ušľachtilý človek
by si mal dávať pozor,
na slovo každé.
Je nemožné,
vyliezť po rebríku,
do nebies.
(Konfucius - Rozhovory a výroky)
Osobnosť celosvetového meradla
Priatelí sa
s významnými osobnosťami,
vidieť ho stále
medzi ľuďmi.
Prijal ocenenia, diplomy,
medaile, ďakovné listy,
v rámci Európy,
medzinárodné aktivity,
z Univerzít čestné doktoráty.
Štyri expedície do Brazílie.
Fotil aj ľadové medvede.
(pánovi Rudolfovi Schusterovi)
Vernosť Hanky Čajkovej
Krásne opisy
oravskej prírody.
Tá pozitívne vplýva
na človeka.
Oslavujúce spevky
Miška a Hanky.
Devy a mládenci,
sú ako rôzne stromy,
rôzne lesné plody.
"Z tej duše pozdravujem vás!"
(Hájnikova žena,
Pavol Országh Hviezdoslav)
Ako opiť Bešeňovských
Satirické voľby vicišpána,
svet zemianstva,
príslovia a porekadlá.
Vydaj Aničky so Štefanom,
až keď sa stal koncilárom,
s podplácaním a so sľubom.
Ľudová pieseň, rečňovanky,
dušanie sa aj nadávky,
hovorová reč, aj preklínadlo.
"Už Slovensko vstalo,
putá si strhalo."
(Janko Kalinčiak,
Reštaurácia)
Šestnásti v jednej izbe
Natlačení,
v zatuchnutom prostredí.
Leniví.
Tolerujú,
nič nepovedia.
Anča Ťapáková,
mrzáčka a zmija.
Citlivá.
Iľa chce postaviť
nový dom.
Na čo by im bol?
"Odjakživa je to tak
a netreba to meniť."
(Božena Slančíkova Timrava,
Ťapákovci)
Všetci máme svoju prácu
Šmolinka,
dlhovlasá blondínka,
to má ťažké,
pre zachovanie potomstva.
Papkoš,
zjedol by aj ružového slona.
Mudroš,
musí mať okuliare,
stále rozpráva,
mudruje.
Leňoš, lenivý
zbiera lesné maliny,
so zavretými očami.
Gargamel kričí:
"Neznášam Šmolkov."
Otráviť ich chce,
čarovným nápojom.
Hundroš si
popod nos zahundre:
"My sme predkovia Avatarov!?"
Vetrík zahral na fujare
Na vŕbovej píšťalke,
nepodarilo sa zahrať,
píšťalka je krátka,
ani tú o pokosenej lúke,
ani tú o zbojníkoch,
ani o Aničke dušičke.
Treba vystrúhať fujaru,
veľa pojeme slaniny,
zavolali do doliny,
varúúúj,
zaránky vypiskovali bez nôt,
kým dorastieme k toľkému inštrumentu.
(Ako Kubko," nízky",
s Maťkom, "vysokým",
hrali na fujare,
zo série:
"Pásli ovce valasi.")
