Ešte v období, keď som si myslela, že alergia sa ma netýka som už mala – našťastie nie veľmi silné – alergické reakcie na zeler (iba surový), lososa, poštípanie hmyzom a trávy. Prišla som na to však až pri vyšetreniach na alergológii.
S kolegyňami sme chodili na obed a raz sme si dali nastrúhaný zeler, pretože to je vraj nejaký diétny zázrak a je to zdravé. No, trošku sa mi potom zle dýchalo, ale ako prišlo tak odišlo. Zabudla som na to. Neskôr sa to zopakovalo, ale stále som si myslela, že to je aj od námahy, pretože na obed sme sa vyslovene ponáhľali, aby sme sa stihli najesť za 30 minút, vybehnúť po schodoch do vývarovne, postáť v rade, potom svižne zjesť obed. Proste to vyzeralo ako obyčajné zadýchanie. Našťastie som si odvtedy zeler už nedala, ale nie preto, že by som rozpoznala, že ide o alergiu. Nezaujal ma.
Rovnako losos. V jednom obchode s nábytkom robia lososa, občas sme si ho tam šli dať. Nič mi nebolo, až raz.. ...rovnako sťažené dýchanie, potom ešte raz, ale vždy som na to zabudla, ibaže ten druhýkrát som sa aj trošku vysypala, tak si hovorím, že asi to bude alergická reakcia. Nič viac, zmizlo to rýchlo.
Zrejme v tom istom období pri kosení trávy a hrabaní (áno, klasika, kosenie kosou, hrabanie hrabľami) sa mi z vysokej trávy spravili červené čiarky na nohách, veľmi som si to nevšímala. A keďže som mala vždy výrazné štípance, tak to som brala už ako normálny stav.
Až na prvých vyšetreniach som zistila, že to všetko sú naozaj alergické reakcie. Mala som totiž na rukách štípance, ktoré sa nedali prehliadnuť. Lekárovi som teda spomenula reakcie na niektoré trávy. Povedala som mu aj o stavoch po zjedení lososa či zeleru. Vyšetrenie totiž trvalo dosť dlho, takže som sa mohla vyrozprávať a ani som nevedela, ako som si zrazu spomenula na kopec vecí, ktoré som v podstate dovtedy prehliadala.
Po pretestovaní som bola poriadne prekvapená, že mám vlastne ešte viac alergií, než som si myslela. Bolo to šokujúce.
Alergik – nepriateľ reštaurácií a iných prevádzok so stravou
Ak ste alergik, určite to poznáte. Čítate si jedálny lístok, prvé vás zaujíma, či uvádzajú alergény, ak nie, tak či uvádzajú úplné zloženie jedla. Už čítam lístky tak, že najskôr pozriem čísla, až potom sa venujem tým položkám, ktoré neobsahujú „moje“ alergény.
Čiže, študujete ponuku, ste radi, že sa tam nevyskytnú v niektorých jedlách vaše alergény, no ja mám taký zvyk, že si aj tak ešte overím, či naozaj. Napriek tomu sa mi stalo viackrát, že som sa musela zachraňovať, preto je naozaj dobré mať so sebou ako záchranu vždy všetko, čo alergológ predpíše. Našťastie mi doteraz stačili len tabletky na úspešné zažehnanie alergických reakcií.
Kauza zeler
V jednej pražskej reštaurácii, ktorá vyzerá naozaj super, sme si boli dať s kolegyňou večeru po celodennom sedení na konferencii, kde sme mali tak maximálne bagetu. Tú reštauráciu som poznala skôr ako kaviareň, ale zistili sme, že varia. Pri objednávaní som poriadne preštudovala alergény a len jediné jedlo bolo bez tých mojich. Tak som sa pre istotu ešte spýtala, či je vymenovaná všetka použitá zelenina, či náhodou tam nebude aj zeler, chápete, cítite sa síce ako úplný idiot, keď sa na vás čašníčka pozerá pohľadom, že „další kráva“ (totiž povedala to o chvíľu kolegovi, horšími slovami), ale šla sa spýtať kuchára. Prišla, že nič navyše tam nebude. Dobre. Objednám si. Ako jeme, tak odrazu sa mi vyhádzali ruky, začalo mi byť divne, rýchlo som užila tabletky, zabrali perfektne. Išla som za čašníčkou, aby sa láskavo šla znova spýtať kuchára, čo všetko dal do jedla, lebo som práve mala alergickú reakciu, ale na jej šťastie som to vyriešila. Ja som chcela, aby sa zľakla a brala to vážne. Vrátila sa teda s tým, že okrem toho, čo bolo uvedené v lístku, kuchár do jedla dodal ešte zeler pre lepšiu chuť. Že sa ospravedlňuje, či nechcem niečo iné. Chápete... ...dodal ešte zeler pre lepšiu chuť, keď sa pýtate, či tam náhodou nie je. Môže ísť alergik do reštaurácie? Môže, ale na vlastné veľké riziko. Pravdaže som žiadne jedlo už nechcela.
Kauza ančovičky
Z práce som niekedy zašla na obed, a niekedy som si kúpila niečo dobré, napríklad šalát s dresingom alebo niečo podobné. Dresingom som neverila, tak buď mi museli vymenovať, čo všetko tam je, alebo proste som ho nechcela vôbec pribaliť. Hrozný zákazník. Jedného dňa som si išla kúpiť znova nejaký ten šalát. A znova klasika – z čoho sa skladá dresing. Hneď ma upozornili, že je v ňom cesnak, čo by mi tak mohlo vadiť. Totiž, tento personál ma už poznal, preto som vedela, že nebudú prekvapení. Ako som začala jesť šalát, necítila som v tom dresingu žiaden cesnak, ale za to bol trochu slaný. Viete čo, začalo mi puchnúť hrdlo... rýchlo tabletky, ihneď zabrali, čiže neprišlo k žiadnemu duseniu ani žiadnym ďalším problémom. Volám do tej prevádzky, aby mi presne povedali čo v tom cesnakovom dresingu – evidentne bez cesnaku – bolo. Zisťovali. Zavolali mi naspäť, že pre lepšiu chuť tam dali ančovičky. Prosím? Celkom boli z toho vystresovaní. Ponúkli mi náhradu, iné jedlo, lenže to som odmietla. Hoci mi tie tabletky ihneď pomohli, necítila som sa na to, aby som v ten deň ešte niečo riešila okrem cesty domov.
Všetko dobre dopadlo, ale aj tak treba byť ostražitý...
Obe tieto skúsenosti našťastie dopadli v podstate dobre. A to som ešte ani nemala toľko alergií a intolerancií. To ma ešte len čakalo. Poznávať však alergické reakcie na vlastnej koži nie je nič príjemné. Omnoho lepšie je len o nich vedieť, vyhnúť sa alergénom, a tým aj vyhnúť sa použitiu záchranného balíčka liekov. S radosťou by som všetky jeho zložky vrátila do lekárne po ich expirácii, ale napríklad s tými tabletkami sa mi to nedarí napriek všetkej snahe predísť použitiu.
Dobrú skúsenosť som neskôr mala v USA, kde stačí povedať v reštaurácii len základnú formulku, že som alergik a hneď to vyriešia tak, aby oni nemali problém, že vy máte problém. Možno to boli aj dobré reštaurácie, neviem, ale úplne všade, kde sme jedli sa dalo vybrať, a dokonca ak bolo spoločné menu pre všetkých, ja som dostala menu len pre mňa. Nemusela som ja zisťovať zloženie, ale oni zisťovali moje alergie, či mi vyhovuje toto alebo tamto. Naozaj dobrá skúsenosť. Určite to tam nie je všade, ale v New Yorku to nebol problém. Človek by čakal, že ani v takej Prahe či Bratislave by to problém tiež nemal byť, ale je. Ešte stále.
Autor: Jana Jelínková
