Dážď

Zobúdzam sa. Ležim pod vlastnorucne zhotovenym pristreškom. Som v lese. Prší.
"Aká je to krása!" prebleskne mi hlavou.
Po pár úkonoch, modlitbe vstanem. Pripravím si raňajky. Je síce vcelkuchladnejšie ako keď svieti slnko a tak teplo z ohnika, na ktorom saohrieva voda, troška poteší.
"Čo budem robiť?" rozmýšľam. Je pôstne obdobie a ja som sa vzdialil od ľudí , aby som sa stíšil. Aby som stíšil svoje vnútro.
Popritom som sa postavil na kraj. Nie som moc na vrchu, ale aj odtiaľtomám celkom slušný výhľad. Po chvíľke si zrazu uvedomím: "Prší. Jakkrásne to na mňa pôsobí" Kvapky šuštia. Nie je to ideálne ticho, ale jeto úplne ako keď svieti slnko.Príroda tiež zmenila šat. Farby dostaliiní nádych. Sú hlbšie a vyraznejšie. Zo strechy kvapká voda. A keď sapozerám na striešku, okraj je celý pokrytý kvapôčkami. "roztomilé"pomyslím si.
Pri zvuku dažďa odpočíva moja myseľ, relaxuje.
Do toho sa ozve ešte hlas drozda, či iných vtákov. Keďže prší moc aninelietajú. Len sem-tam sa ozve nejaký hlas. Všetko to tak čudne pôsobí,človek sa začne pomaly, ticho nenapadne tešiť a radovať.
"Krása" prebehne myšlienka celým telom. človek zatvára oči, zdvíha ruky,
Náhle, ako blesk ma čosi napadá. "Áno, moje srdce odpovie a vyzliekamsa a nahý, v najnutnejšom, vybieham na ten dážd a nechám sa ním umývať.Dážď steká po mojom tele, a ja stojím na daždi. Kvapky stekajú po holejpokožke. Dážď pomaličky steká po nej a človek, ako by v tom momente žils tou jednou jedinou kvapkou. To ,že mi je chladno, ma netrápi. človeksa stal dažďom. človek pobehne ďalej a ľahne si horeznačky na mokrútrávu. Tráva chladí, ale to nič. Otváram oči a pozerám ako prší. Akopadá dážď na moje telo, i na trávu naokolo.
Po nejakej dlhšej chvíli sa vraciam do tepla i sucha. poriadne sapoutieram, oblečiem si svoje šaty a zapálim ohník. Uvarím si čaj.Sedím pri ohníku a zohrievam sa. Pozerám von a počúvam pomalypadájúcemu dažďu. Až teraz si uvedomujem , že i potôčik neďaleko zmenilzvuk.
Kým sa čaj schladí, idem si po ďalšiu vodu. Tam neďaleko od tohomiesta, kde sa dá nabrať voda, je aj strarý strom naklnený cez vodu.Vyštverám sa naň. Strom nad ním mi urobí ako-takú striešku a ja si tamsadnem. Pozerám potôčik ako tečie, a ako sa voda čerí keď do nehopadnú kvapky. Aj les vonia inak. Strom je mokrý a mľazhgavý a poranajšej sprche ma už trochu schladilo, tak sa tam dlho nezdržím. Aletá vôňa je iná. Celý les a celá lúka sa akosi zmenili. Ticho šumiacehodažda, pridáva všetkému tichú radosť.


Chvála Ti, Pane, za brata dažďa!