viera v Boha sa dá prirovnať k vzťahu dvoch zaľúbených ľudí. Prežívajúju vo svojom sukromí, tešia sa a žijú svoj osobný vzťah, ale naverejnosti je to vidieť na nich že sú zaľúbení obaja. proste aj inak sasprávajú, a aj keby bol jeden z nich, tak vidieť na ňom že je veselší,bezstarostnejší... takže hoci ten jeden prežíva osobný vzťah, aj dookolia vysiela nejaké signály.
A podobne sa to deje aj vo vzťahu medzi ľudmi, ktorí nemusia byť nutnezaľúbení, stačí sa pohádať, a hoci je to osobný vzťah, tak na nás vidíokolie že sme smutní, nahnevaní a podobne.
Ty ked si zaľubený/á, nemaš pocit že si tak nadšený svojou priateľkou/priateľom,žeby si o nej/ňom všade rozprával? nekrúži ti myšlienka okolo nej/neho? alebonejako inak dával/la najavo, že ju/ho poznáš?
nie je to podobne vo vzťahu k Bohu?
keby som ja povedal: ja mam rad to a to dievča, som do neho zaľubený,prežívam s nim vzťah, ale na rande by som s nim nešiel, lebo tie slovaktore si povieme už su bežne(ak nie rovno klišé), nebolo by to zvláštne?
Bez osobneho stretnutia je každý vzťah len virtuálny. Nielen netový,dopisový, či mobilový. A takyto vzťah je potom len o mojichpredstavach, mojom prežívaní daného vzťahu, ktorý zdaleka nemusízodpovedať realite. A navyše, mam zaujem aj spoznať ludi čo poznaju moje dievča, a vidieťako ju druhí vnímajú - a hoci ju vnímajú inak, pomáhajú mi ju spoznať,lebo ju zažijú v iných situáciach, poznajú ju niektorí viac, niektorímenej. a pomocou tých druhých ludí, ale aj osobného stretnutia sa jusnažím vidieť realnejšie. Vieš, láska nie je o tom, že niekoho milujem,takého akého ho ja mam vysnívaneho, ale že ho poznam realne, a že viemprrijať i jeho nedostatky, i jeho pozitíva.
Vo vzťahu k Bohu je to podobne, až na detail, že Boh nemá nedostatky,ale my máme mnoho skreslených predstáv o Bohu. A preto je o todôležitejšie stretať druhých ľudí a deliť sa s nimi o svoju vieru. Vedako inak môžeš spoznať Boha, bez toho aby si bol/bola s ním?
omša nie je jediný, a zas byť s Bohom len na omši je zas opačný extrem.Ale proste nemožno zanedbať ani omšu, ani modlitbu mimo omše. Tak ako ked mam možnosť byť osobne s dievčaťom, tak radšej idem s nim byť naživo ako si len s nim volať alebo len písať SMS.
ma nadol ešte jeden priklad. Ked je človek zamilovaný ,preživam s druhým pekne chvile, a aj ked su chvile ked chcu byť dvaja samispolu, to neznamena že len ked su sami, sa k sebe spravaju zamilovane.
Proste ked ide po meste, držia sa za ruky, usmievaju sa tiež naseba. Neviem si predstaviť že by som sa za hanbil za svoju partnerku, alebo sa naverejnosti tváril, že medzi nami nič nie je. Samozrejme, trebarozlíšiť, čo patrí do súkromia(tam to prežívanie vzťahu bude iné) a čopatrí na verejnosť. Nevidim dôvod prečo by som sa nepodelil o radosť zosvojho vzťahu s ľudmi, a tým starším, či zaľubeným nepripomenul aké jeto krásne byť zaľubený, či im takto nešiel trochen príkladom, aby sanebáli na verejnosti dať primenrane najavo že su tiež zaľúbení. Tak akoked sa ja teším a myslím na to svoje dievča ked vidim inu zalubenudvojicu.
Omša - to je prežívanie vzťahu s Bohom navonok. Samozrejme, nebude tomodlitba , kde budeš hovoriť intimne veci, ale vlastne na omši sa ludiastavaju spoločenstvom. a spoločenstvo je jedna z podstat fungovaniačloveka. A ako sa hovorí: priateľ mojho priateľa je aj môj priateľ.
A nie je teda viera vzťah s Bohom, ked ja chodím s Bohom? A tým pádom je každý prejav viery prejavom mojej zaľúbenosti k Bohu? nie je potom zanedbavanie, nejdenie priklaodm vo viere akousi hanbou za to že som veriaci alebo že chodím do kostola?
Mnoho ľudí nechodí do kostola štýlom "ten farár je taký a taký" resp. "ľudia v kostole sú tam takí a takí". Ale keby som šiel na rande s dievčatom, vadilo by mi to, že ideme po ulici a nas míňajú všelijaki ludia? Ja osobne by som si všimal(alebo sa aspon snažil všimať) to dievča, ktoré sa mi páči. A keby som šiel na rande, pôjdem výhradne na rande s daným dievčaťom, a pretože túžim byť s ním. Nemali by sme aj my chodiť do kostola, nie preto že je to povinnosť, nie preto že je to hriech neísť v nedelu do kostola, ale preto že milujeme Boha, chceme byť s Ním, a chceme vyslobodiť väzňa našej lásky? A pretože sa chceme aj podeliť o radosť z našho stretnutia s ľudmi, ktorí Ho tiež milujú?
