http://www.supermusic.sk/skupina.php?idpiesne=11573&sid=
Pravdou však je , že pripomína mnohých ľudí. Ich opustenosť a stratenosť v živote. A najhoršia je otázka bezcennosti. V čom však je problém? V tom že žijeme izolovaní, lebo nás druhí vylúčili zo svojho kruhu? alebo že si myslíme, že vystačíme len sami?
Paradoxom všetkého toho je to, že práve samota, opustenosť, nedostatok, utrpenie atd. nás najlepšie vedú k Bohu. Práve tieto momenty v živote človeka sú také ked sa človek môže najskorej rozhodnuť pre Boha, práve preto že zažije dotyk Jeho ruky. Niekedy je to vo forme druhých ľudí, niekedy v "šťastí v nešťastí". Je to rôzne.
Druhým paradoxom, že to čo zažívame v živote mnohoráz pokladáme za zlé, ale práve to naše zlé(to naše utrpenie bolesť, či nešťastie) je práve to dobré čo nám pomáha na ceste životom.
Sedim a rozpravam sa s Bohom
a on sa iba smeje mojim planom.
Chcem len citit skutocnu lasku
citit domov,v ktorom zijem
to sú slová ktorá sa prepletajú najviac pesničkou. A vyslovujú pravdu - často sú naše plányx iné ako tie Bože, často naše predstavy o láske, domove sú úplne, úplne iné, a skôr deštrukčné. A práve z toho, že nesledujeme Božie plány, tak koľkoráz zletíme na hubu a o to skôr "trpíme". Mali by sme povedať:
Pod a drz ma za ruku
chcem mat kontakt so zivotom.
Kontakt zo životom je to , po čom každý z nás túži. Každý z nás tú túžbu realizuje inak, podľa svojich potrieb či podľa svojich predstáv. Avšak tým, že ignorujeme skutočný život, ubližujeme len sami sebe, a nežijeme svoj život, ale sa nechavame ako malé deti ukolísať malými cukríkmi, miesto ochutnávasnia torty.
