Posledne týždne preživam ťažke obdobie. Ale čim su ťažšie problemy, tým viac si uvedomujem ako Boh zasahuje a pomáha mi. Nie, nerieši problemy za mňa, ale najprv čaká, kým celú vec zverím do Jeho rúk. Až potom sa vecizačnú diať. Človek akoby duchovne padne na zadok, otvorí oči ústa, a sleduje tie divy a zázraky.
Možno sú to veci nie až tak dôležité. v mojom živote určite áno. A som rád, že uprostred tých najväčších ťažkostí, práve vtedy keď rezignujem a duchovne "odpadnem", keďže už mi sily nestačia, tak vtedy ma Boh zdvihne do svojich dlaní, a pofúka mi moje rany.
Niekdy si však v svojich problémoch pripadám ako vo výcvikovom tábore. Akoby mi Boh posielal tie malé problémy, aby som sa učil trpezlivosti a zvládal neskôr tak tie ťažšie problémy. A akoby tie problemy mi odhaľovali aký v skutočnosti som, a ja som konečne videl na seba reálnymi očami. Ale nielen to zlé, ale objavujem aj to dobré, čo som si o sebe nikdy nemyslel.
A niekedy, je taký problém ako anestetikum, keď par úderov od života zneciutlivie niektorú oblasť v mojom živote, a Boh prichadza ako chirurg, a so skalpelom odreže to problémové miesto. Niekedy však chytí ohnivú palicu a vypáli celú ranu.
Boh je proste úžasný Lekár, ktorý hojí naše rany. Niekedy zvláštnym spôsobom , ale Boh ma proste svoj zmysel pre humor. A dokáže písať rovno aj krivými riadkami. Ale na tom nezáleží. Boh je Niekto, kto sa o mňa stará, vo dne i v noci a už vtedy rieši za mňa problémy, hoci ja dávno ešte o nich neviem. A Tréner, ktorý ked vidí, že človeka čaká nejaký problém, tak ho proste vytrénuje, alebo mu dá schopnosti, aby daný problém vyriešil.
Vďaka Ti, Bože, za všetko čo pre nás robíš a za to, že nás tak veľmi miluješ!
