Nie len pri fotografii, ale aj v mnohých celkom odlišných odvetviach, je to veľmi podobné. Dokonca až identické. Pri svojej práci je samotné fotografovanie akousi pomyselnou čerešničkou na torte. Mnohí si myslia, že to je veľmi jednoduché, no opak je často pravdou. Skôr ako sa na niektoré miesta vyberiem, aby som si ich nasnímal, sa musím poriadne pripraviť. Práve to je jedna z najdôležitejších častí, celej práce. Ak nie aj tá najdôležitejšia.
Samozrejme niekedy to celé „vypáli“ tak nečakane, že som proste v správnom čase, na správnom mieste a ešte mám k tomu zo sebou aj fotoaparát. S nabitými batériami. To je však celkom ojedinelé. Z predošlých skúseností môžem celkom jasne povedať, že výskyt týchto udalostí je pomerne zanedbateľný. Preto sa na ne nespolieham a radšej si všetko dôkladne naplánujem a pripravím.
Ako však takáto príprava na fotografovanie prebieha a ako hľadám lokality, kam sa chcem vybrať? Za tie roky už som si zabehol celkom osvedčené postupy. Samozrejme nie vždy fungujú na 100%, no svoju úlohu sa snažím splniť na maximum. Potom už len čakám ako sa k tomu prispôsobia podmienky ako počasie, zhoda okolností a aj kúsok šťastia.
Pred pár rokmi som plánoval cestu, za polárny kruh. Chcel som fotiť polárnu žiaru. Mal som na to však vymedzené len 3 noci. To môže byť dostatočný čas, ale aj nie. Niektoré veci proste neovplyvním. Všetko by bolo celkom jednoduchšie, ak by som na túto cestu neodchádzal z tropického počasia, kde aj decembrové teploty atakovali 30°C. Na severe Nórska bolo dávno všetko pokryté snehom. Preto som zvoli zastávku vo Vietname, kde sú továrne na výrobu svetovo známych značiek outdoorového oblečenia. Za zlomok ceny v európskych obchodoch.
Keďže som pred tým v danej destinácii ešte nebol, tak príprava prebiehala z plážového baru, s výhľadom na oceán, z juhu Taiwanu. Skvelým pomocníkom na diaľku sú 3D mapy. Tam si mnohokrát presne pozriem ako vyzerajú moje budúce fotolokality.
Na svojom monitore tak vidím to, ako vyzerá lokalita, kam sa chcem neskôr vybrať. Tak si predbežne naplánujem cestu a aj jej prejazdové body. Ak ma niečo viac zaujme, napríklad nejaký kopec, na ktorý by som sa chcel neskôr vybrať fotiť, tak si ho poznačím. Následne v 2D mapách, kde sú znázornené výškové vrstevnice, spolu s turistickými chodníkmi, si pozriem či je možné a za akých podmienok, sa tam dostať.
Takto si navolím jednotlivé miesta, ktoré sa neskôr vyberiem aj nájsť. V závislosti od toho, aké fotografie chcem nafotiť, musím plánovať aj čas, kedy sa tam vybrať a kedy na presnom mieste chcem presne byť. Krajinu fotím najradšej zhruba pred východom a po západe slnka. Preto v telefóne používam aplikáciu, kde si presne pozriem odkiaľ bude slnko vychádzať, či zapadať. Podľa toho si vyberiem aj miesto, kam sa presuniem na presný čas. Samozrejme v predstihu. Aby som nepremeškal tie najkrajšie momenty, tak musím nájsť ideálnu kompozíciu, ktorá bude vyzerať dobre, nie v mojom oku, ale prostredníctvom fotoaparátu. To je celkom iný uhol pohľadu. Preto chodím s nadmerným predstihom. Nerád sa ponáhľam alebo nadávam sám sebe, že som lenivý blbec, ktorý niečo zmeškal kvôli 10 minútam navyše v posteli.
Pri plánovaní nočného fotografovania to je trochu iné. Slnko počas noci nehrá žiadnu úlohu. Niekedy tam je však mesiac. V závislosti od zámeru fotografie môže byť tento jasný svetelný bod na nočnej oblohe dobrým kamarátom, ale aj ničiteľom snímkov. Ak chcem fotiť mliečnu dráhu, tak si opäť v predstihu pozriem kedy a kadiaľ presne sa bude mesiac túlať po oblohe, ako opilec, ktorému sa ešte nechce domov. Ak ho na fotografii však mať chcem, tak idem fotiť vtedy, keď na oblohe je.
Pre sledovanie polárnej žiary existujú takisto aplikácie, ktoré jej výskyt z časti vedia predpovedať. Podľa toho sa dá mierne zariadiť, no nikto nikdy presne nevie či sa to v danú noc podarí alebo nie.
V dnešnej dobe sú sociálne média stále v móde. Aj tu prebieha príprava na cesty. Skôr ako sa vyberiem do nejakej krajiny a fotolokality, tak si snažím práve na týchto sieťach nájsť fotografov či destinácie, ktoré publikujú fotografie rôznych žánrov. Potom si tieto miesta zaznačím a sám dohľadám. Neskôr sa na ne vyberiem. Ak je pri fotografiách aj ich autor, tak ho neváham kontaktovať a snažím sa priamo od neho zistiť čo najviac detailov. V drvivej väčšine títo ľudia ochotne odpovedajú a radi sa podelia o svoje skúsenosti či tipy.
Pozri si aj krátky film z mojej poslednej foto cesty, po Afrike
Ďalším spôsobom ako nájsť zaujímavé miesta a lokality, v konkrétnej krajine, je Google. Stačí sa len trochu pohrať so slovami, ktoré do neho napíšem a potom už len hľadať to, čo ma zaujme. Keď som sa napríklad chystal do Indonézie, tak som nenapísal do vyhľadávača len názov krajiny. Vždy pred konkrétny štát vložím dve „čarovné slovíčka“, ktoré celkom zmenia výsledky vyhľadávania. Keďže ma odjakživa fascinuje práca dokumentaristov z celého sveta, tak sa snažím sledovať ich výsledky. V tomto prípade som do Google napísal „National Geographic Indonesia“ a zobrazený materiál bol o poznanie zaujímavejšií. Takto to robím pri každej ceste do hociktorej krajiny. Myslím, že to funguje stále.
Keď už som priamo v destinácii, kde plánujem fotografovanie, tak zámerne hľadám napríklad obchody so suvenírmi. Vždy strávim značnú časť pri pohľadniciach. Tam je takisto veľa obrázkov, kde sú nasnímané miesta, ktoré sú známe miestnym fotografom a nie zahraničným turistom.
V neposlednom rade je aj skúsenosť, ktorá sa mi takisto mnohokrát osvedčila. Do destinácie prichádzam so značným predstihom. Aby som sa zorientoval a nehľadal na mieste nové fotolokality, kvôli tomu, že je na mieste nejaká prekážka. Snažím sa teda nejako zintegrovať v danom domácom prostredí. Čím menšie miesto, tým lepšie. Domáci ľudia sa tak viac zaujímajú o tých nových, čo sa im tam zrazu objavia. Vznikajú tak spontánne priateľstvá, plné nových a cenných informácií. Práve toto sú ľudia, ktorí poznajú svoju krajinu najlepšie. Vždy sa veľmi radi podelia o svoje skúsenosti. Okrem toho, že ma mnohokrát poslali na nádherné miesta, som tak spoznal aj ľudí, ktorých ochota, láskavosť a priateľstvo nemá zrejme žiadnych hraníc!
Najpodstatnejšou časťou fotografovania sa tak teda stáva príprava a plánovanie. Dá sa povedať, že to je 80% celého úspechu. Všetko ostatné, čo sa stane priamo na mieste je už len bonus, prekvapenie alebo dar za vynaložené úsilie. Niekedy však okolnosti pripravia mnoho okamihov tak, že sa na ne jednoducho pripraviť nijako nedá. Ani vtedy netreba vešať hlavu. To čo je v týchto okamihoch najpodstatnejšie, je to najjednoduchšie. Vychutnať si každý moment toho čo máme radi a čo nás robí šťastnými! Dokonalé fotolokality tak môžu byť priamo „pod nosom“.
Ako hľadám budúce fotolokality už vieš. V predošlom článku som písal ako naplánovať cestu do ďalekej Afriky. Ak ťa zaujíma čo sa dialo počas tejto cesty, tak si nenechaj ujsť ďalšie články, fotky, či videá. Je ich dosť. Alebo si pozri posledné články.
Všetko a ešte viac nájdeš na mojom blogu o cestovaní Photo and Traveling
Prajem príjemné dni!
Aleš
