V nasledujúcich článkoch zistíš ako sa dostať do jedného z najkrajších národných parkov na celom svete. Ide najmä o sledovanie zvierat, ktoré tu majú svoj domov. Iste si už počul o Safari. Tak toto je ono. Práve Národný Park Kruger je miesto, kam sa vyberajú ľudia z celého sveta, aby si splnili svoje sny. Dnes už sa k ním radím aj ja a bolo to úžasné sledovať ich, vlastnými očami.
Je toho pomerne dosť, čo je fajn vedieť. Preto som rozdelil tieto informácie do troch samostatných článkov. Nech to je také vzdušné a nemusíš hodinu skrolovať naprieč textom. Samozrejme sa tu dá dostať viacerými spôsobmi. Najpohodlnejší je lietadlom. Národný Park Kruger má aj malé letisko, presne na tieto účely. To som ja neabsolvoval, takže o tom nemám ani páru. Preto píšem o tom, ako sa tu dostať, z nie ďalekého, no ani nie moc blízkeho Johannesburgu.
Ak si do tohto mesta však priletel a je jedno odkiaľ, tak to budeš mať zrejme také isté ako aj ja. Do Krugra sa môžeš vybrať organizovanými autobusmi, cez rôzne agentúry, malými lokálnymi spojmi na 1000 prestupov alebo autom. To si môžeš stopnúť, čo sa dôsledne neodporúča v celej krajine. Môžeš si však auto aj prenajať. Tak som to urobil presne aj ja.
Jasné, aj auto sa dá prenajať viacerými spôsobmi. Keďže toto bola moja prvá cesta na juh Afriky, tak som radšej chcel mať pekne a po poriadku. Moc som nedôveroval malým firmám, niekde v garáži. Mohol by som tak niečo ušetriť, no nechcel som ísť zbytočne do rizika spojeným s autom. Preto som si prenajal auto vo veľkej a medzinárodnej firme. Akosi som sa spoliehal na to, že v prípade, ak sa niečo stane, tak to bude jednoduchšie vysporiadať.
Našiel som si teda najmenšie a najlacnejšie auto, ktoré pre moje potreby celkom vystačilo. Chcel som ísť najmä na Safari, a preto bolo treba zistiť, či sa vlastne s takým malým autom dostanem na miesta, ktoré som potreboval navštíviť. Na internetoch som sa dočítal, že na Safari vôbec nepotrebujem tie obrovské SUV, džípy alebo obdobné terénne tátoše. Určite by bolo pohodlnejšie s nimi sa poflakovať po Savane, no premýšľal som najmä z fotografického hľadiska a nie zo šoférskeho. Chcel som sedieť v aute radšej nižšie ako vysoko. Kvôli tomu aby som fotil z čo najnižšieho možného uhla k zemi. Nech fotografie pôsobia čo najprirodzenejšie. Neskôr som zistil, že by bolo skvelé aj auto so strešným oknom, cez ktoré by som sa mohol vystrčiť von a fotiť aj z vyššieho uhlu pohľadu. To mi však napadlo neskoro, takže nabudúce.
Auto som si prenajal na letisku. Bolo to z logistického aj bezpečnostného hľadiska najviac vyhovujúce. Na tom istom mieste som plánoval auto aj vrátiť, po tom ako sa vrátim zo Safari. Národný Park Kruger tak bude už len spomienkou. Odtiaľ sa potom presunúť do ďalšej destinácie, lebo Johannesburg som už nepotreboval navštíviť.
Letisko je na okraji mesta, takže som sa nemusel zbytočne trepať cez celú metropolu. V JAR sa jazdí pre Slováka na opačnej strane ako doma. Čiže tak, ako napríklad v Británii, Japonsku alebo Thajsku. S tým som už mal skúsenosť, no vždy to pár hodín trvá, kým sa celkom adaptujem. Presne tak sa stalo hneď po tom, ako som vyliezol s autom, z budovy letiskového parkoviska. V poslednej chvíli som odbočil správne. Nechýbalo veľa a bol by som v protismere niekoľkoprúdovej cesty.
Neviem ako fungujú v JAR diaľnice a poplatky s tým spojené. Spokojne som šoféroval. Občas bolo na ceste klasické mýto so závorou, kde som zaplatil nejaký poplatok a pokračoval som v ceste.
Národný Park Kruger ponúka Safari na viaceré spôsoby. Jeden z nich je ten, že si môžem zaplatiť pobyt v niektorej z mnohých Lodge. Tam je frajerské ubytovanie, priamo v parku. Takýto zážitok je však dosť drahý (pre mňa). Preto som si zistil nejaké zaujímavé miesta okolí Krugra a vytipoval si lokalitu, kam sa zaveziem. Tým miestom bolo malé mestečko Sabi. Nejakých 60km od jednej zo vstupných brán. Národný Park Kruger je prístupný len cez tieto brány (a letisko).
Z Johannesburgu som si to namieril priamo tam. Rezervoval som si tam nocľah v nejakom malom a lacnom hostelíku. Plán bol tam prenocovať a skoro ráno vyraziť k bráne do Národného Parku Kruger. To sa neskôr ukázalo ako super nápad, lebo zhodou okolností, v tom ubytovaní pracoval chlapík, ktorý robil dlhé roky sprievodcu parkom. Dal mi skvelé tipy na to ako sa tam správať. Čo mám robiť, čo nesmiem za žiadnych okolností ani skúsiť, kam sa oplatí vyraziť a kam radšej nie. Okrem toho mi dal aj skvelé tipy v okolí kam sa mám ísť pozrieť, lebo tú lokalitu veľmi dobre pozná.
Pred tým ako som sa tu však vybral, som si zistil dôležité informácie už v Johannesburgu. Išlo najmä o prevenciu pred maláriou. V lete je totižto obdobie tejto veľmi nepríjemnej choroby. Riziko nakazenia je preto dosť vysoké. Nepotreboval som to riskovať. Vopred som si teda chcel zohnať nejaké lieky a repelent. Práve oblasť Národný Park Kruger, je lokalita komárov, ktoré toto onemocnenie na človeku spôsobujú. Vďaka výdatným dažďom sa vytvoria rôzne močariská a bahnistá pôda. To je niečo ako raj pre tých malých darebákov, čo sa živia aj našou krvou.
Zasa som si to predstavoval príliš jednoducho. Myslel som si, že nabehnem do prvej lekárne, kde si kúpim to čo potrebujem. Tam ma však rýchlo vrátili do reality. S repelentom to bolo jednoduché, no antimalariká bolo potrebné objednať telefónom, niekde na opačnej strane mesta, ako som práve bol. S tým mi však pomohla lekárnička z tej lekárne, kde som práve bol. Telefonicky sa spojila s druhou prevádzkou a na moje meno mi rezervovala to, čo som potreboval. Potom som si to už len vyzdvihol a bolo vybavené.
Maláriu netreba podceňovať. Tieto komáre údajne atakujú najmä dolnú časť ľudských nôh. Od kolien nižšie. Vraj moc vysoko nelietajú. Preto, aj keď bolo vonku 40°C tak som stále chodil v dlhých nohaviciach. Boli tenké, ale aj tak dlhé. Nebolo v tých teplotách moc príjemné, no dalo sa to zvládnuť.
Národný Park Kruger sa pre turistov otvára o 05:30. Tí, čo sú ubytovaní priamo v praku, môžu vyraziť na Safari ešte o hodinu skôr. Čo je skvelé lebo hodina k dobru, no najmä skoro ráno, keď sú takmer všetky zvieratá najaktívnejšie (lebo idú hľadať potravu), vždy príde vhod. Aby som sa dostal do parku hneď po tom ako ho otvoria, som musel šoférovať zhruba hodinu. Po dlhom dni spojeným s vybavením auta, presunom, zháňaním liekov a šoférovaním to bol celkom dlhý deň. Do postele som si ľahol tesne pred polnocou, lebo som dosť času strávil s tým chlapíkom z hostela, ktorý mi dával cenné tipy na Safari a takisto po okolí. Budík zvonil o tretej ráno a šoférovanie nočným, africkým, vidiekom bola zábava sama o sebe. Všetko však išlo, ako po masle a ja som dorazil pred bránu parku v miernom predstihu.
Po zdvihnutí rampy som musel ísť zaplatiť vstupný poplatok a vyplniť tlačivo, kde bolo treba vyplniť bezpečnostné a zdravotné údaje (Covid). Potom som už spokojne mohol nabrať smer, ktorý neznamenal nič iné ako Safari.
Ak ťa zaujíma čo sa dialo počas cesty, tak si nenechaj ujsť ďalšie články, fotky, či videá. Je ich dosť. Niečo sa už aj mihlo na internetoch. Pozri napríklad aj môj blog o cestovaní photoandtraveling.com
Maj príjemné dni aj ty!
Aleš
