Bez mäsa to ide tiež

Písmo: A- | A+

Celkom zvláštne mi prišlo aj to, čo sa stalo s mojim chrupom. Pamätám si, že prvé týždne bez mäsa ma akosi častejšie boleli zuby. Nie len jeden konkrétny zub, ale komplet celý chrup

Bez mäsa to bola najskôr iba skúška. Nie som vegetarián, vegán alebo hocijaké iné moderné označenie, čo je podobné strave bez mäsa. To len tak, pre istotu, aby to bolo jasné hneď od začiatku. Chápeš, istota je istota a v dnešných časoch si na ňu ešte stále veľa ľudí potrpí…

Od malička som bol vychovávaný ako mnohé deti, ktoré sa narodili v Československu, v osemdesiatych rokoch, minulého storočia. Toto zas píšem preto, aby bolo zhruba jasné to, že som mal bežné stravovacie návyky, ako mala drvivá väčšina mojich vrstovníkov. Pomaličky by som sa už aj hádam mohol prepracovať k tomu, o čom vlastne chcem dnes písať. OK, poďme na to.

Ak radšej počúvaš ako čítaš, tak som nahral celý článok do záznamu. Klikni tu a kľudne si zvyšok textu vypočuj

Mäso som mal vždy rád. Zakaždým som si na ňom veľmi pochutil, nech bolo pripravené akokoľvek. Neskôr, v rannej dospelosti som však akosi nevedome začal viac inklinovať k jedlám vyrobeným z hydiny. Tomu bolo tak vlastne až dovtedy, kým som mäso obmedzil ešte viac.

S pribúdajúcim vekom som akosi postupne prestával konzumovať aj spomínané operence. No a konečne, prichádzam ku koreňu „prípadu“. Bol január 2018 a ja som sa vybral na cestu po Rusku. Keď som ju úspešne absolvoval, uvedomil som si, že za celý ten čas, čo som sa motal po tejto krajine, som nejedol ani jedenkrát mäso. Preto mi napadlo, že by som s tým mohol pokračovať. Darilo sa mi celkom dobre. Až na pár prípadov som to zvládol bez problémov. Nižšie chcem preto opísať čo sa počas toho dialo, no takisto chcem opísať aj to, čo sa stalo keď som znovu mäso jesť začal.

Na ostrove si môžem ísť nachytať sám krevety
Na ostrove si môžem ísť nachytať sám krevety (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

Bývam na ostrove, kde sú dennodenne vylovené čerstvé dary/plody mora. Tých sa vzdať nechcem. Myslím ich konzumácie. Áno, voči suchozemským zvieratám to je nefér. Žiaľ. Mäso zo suchozemských živočíchov som prestal jesť najmä z dvoch dôvodov. Chcel som to skúsiť, ako sa to dá zvládnuť lebo som počul už ixkrát, že bez mäsa to proste nejde. Druhým dôvodom bolo to, že mi akosi bolo ľúto toho, že zvieratá sú zabité kvôli tomu, aby boli na tanieri. Ešte raz pardon ryby a všetko ostatné, čo pláva v mori (okrem plastov a podobnému sajrajtu).

Počas mojej práce sa mi niekedy stáva, že sa neviem dohodnúť s tým čo mi chce predať jedlo. Tak sa niekoľkokrát stalo to, že mi naservírovali na tanier nejaké mäso. Síce by som si toto jedlo dobrovoľne nevybral, no keď už bolo na tanieri, tak som ho zjedol. Prišlo mi to menšie „barbarstvo“ ako to jedlo nechať nezjedené alebo ho vyhodiť. Verím aj v to, že ak už zviera bolo zabité na potravu, tak má byť potravou a nie odpadom. To je len však môj subjektívny názor. Toto som si uvedomil až po tom, ako mi to povedala jedna známa. Ďakujem El, za túto múdru radu!

Takmer dva roky som sa teda úspešne vyhýbal a bol som bez mäsa zo zvierat. Potom sa mi však stala jedna úsmevná príhoda a stroskotal som na malom ostrove, kde nebolo nič. Naozaj nič, len necelé tri stovky dedinčanov, ktorí mi nosili jedlo, aby som nehladoval. Čiže pravidelne nosili práve aj mäso. Taktiež mi v tej situácii prišlo barbarské opovrhovať ich darmi, a preto som jedol všetko, čo mi darovali.

Aj bez mäsa to je stále veľmi pestré jedenie
Aj bez mäsa to je stále veľmi pestré jedenie (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

Takže som teda opätovne začal jesť všetko. To trvalo nejaký rok a dnes som opäť späť. Znovu sa dobrovoľne vyhýbam jedlám zo zvierat. Tak môžem porovnať aké to bolo počas toho keď som jedol všetko alebo keď so jedol všetko okrem mäsa zo suchozemských živočíchov. O tom má byť celý tento článok. Poďme teda na to.

Dá sa povedať, že keď som prestal s jedením mäsa, tak sa nič drastického nestalo. Žiadne tragické či dramatické scenáre, triašky, problémy so sústredením, no proste hocičo. Môj život bol taký istý ako aj pred tým, keď som jedol mäso. Tým pádom som si sám sebe, vo svojej hlave vyvrátil mýtus o tom, že človek bez mäsa proste nedokáže fungovať. Prd baraní! Dokáže! Problém je v tom, že nechce. To, ako som zistil na vlastných pokusoch a omyloch, je „diagnóza“ väčšiny prípadov všetkých výhovoriek.

Keď som mal za sebou úspešne prvé dva mesiace, bez mäsa, tak som už mohol toho porovnávať viac. Energie som mal dosť. Necítil som žiadnu únavu, či menej sily. Práve naopak, zistil som niečo iné. Aj keď som toho zjedol viac, ako by som zrejme mal, tak som sa nikdy necítil taký malátny, ako po prejedení, keď súčasťou môjho jedla bolo práve aj mäso. V tomto vidím veľkú výhodu. Nechcem hovoriť len o pozitívach. Preto idem na svetlo internetu hneď aj s prvou nevýhodou. Tou je napríklad to, že jedlá s obsahom mäsa, mi akosi rýchlejšie nabehnú v systéme. Myslím tým to, že ak som hladný tak tento pocit mäso rýchlejšie zaženie.

Čisto len pre istotu-opäť, chcem povedať, že sa nesnažím byť žiaden odborník na stravu. Opisujem vlastnú skúsenosť. Takisto som chcel skúsiť to, že bez mäsa to ide tiež. Preto som sa musel naučiť niečo nové. Nechcel som sa nechať vyhladovať, lebo potom by to bolo nepríjemné práve kvôli tomu, že tieto ľahké jedlá sa do systému dostávajú pomalšie. Všetci vieme, že hladný človek nie je použiteľný.

Niekedy to je ťažko identifikovateľné, ale stále chutné jedlo
Niekedy to je ťažko identifikovateľné, ale stále chutné jedlo (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

Niektorí známi sa ma pýtali či mi to nechýba. Aké to je bez mäsa? Niečo áno, niečo nie. Vysvetlím. Keď sa mi teda niekedy stalo to, že mi naservírovali z nevedomosti alebo nedorozumenia nejaké mäso, tak som ho zjedol. Prvýkrát sa tak stalo niečo málo po pár mesiacoch mojej „abstinencie“ od mäsa. Vtedy som zistil, že samotná chuť mäsa v mojich ústach mi už moc nehovorí. Bez akéhokoľvek prikrášľovania a s plnou vážnosťou môžem kľudne povedať, že mi naozaj mäso nechutilo. Vtedy som pochopil ako sa cítia deti, keď dospelí do nich „na silu“ tlačia mäso. „Na, tu máš mäsko, to musíš zjesť, aby si bol silný“.

Druhou stranou mince je však to, že samotná vôňa pečeného mäsa je stále úžasná. Aj po viac ako roku mi to vždy a všade voňalo. Takže vôňa áno, chuť nie. V skratke.

Nenechaj si újsť ani príspevky z môjho Instagramu. Okrem čerstvých informácií v podobe krátkych videí, fotografií alebo textov, sa tak dozvieš aj zaujímavé tipy, z aktualnej lokality.

Čo sa mi na tom tiež páči je aj to, že keď jem hocijakú rozličnú zeleninu, tak každá chutí inak. Netreba ju vôbec koreniť alebo soliť. Chutí taká aká je. U mäsa si to nedovolím povedať. Mäso bez korenia alebo aspoň soli je také… Hmm, jalové. Opäť to je len môj subjektívny názor.

Ďalšia vec, ktorú som zaregistroval bolo to, že som stratil svalovú hmotu na svojom tele. Netvrdím, že som pred tým vyzeral ako Bruce Lee, no realita bola taká, že som naozaj prišiel o celkom viditeľnú časť svalovej hmoty. To však mohlo byť spôsobené aj tým, že sa nijako extra nestarám o svoje stravovacie návyky. Pozitívne na tom bolo však to, že okrem svalov som stratil aj tuk. Takže to máme jeden jeden a niet sa na čo sťažovať.

Celkom zvláštne mi prišlo aj to, čo sa stalo s mojim chrupom. Pamätám si, že prvé týždne bez mäsa ma akosi častejšie boleli zuby. Nie jeden konkrétny, ale celý chrup. Neviem čím to bolo, takže to nemôžem pripísať k ničomu. Lenže nikdy pred tým sa mi nič podobné nestalo a takisto nikdy pred tým som neskúšal vyradiť zo svojho jedálnička práve mäso. Zhoda okolností? Kto vie. Po niekoľkých dňoch to prešlo a bol kľud. Pravidelne, od svojho detstva mám problémy so zubami. Každý rok, keď som absolvoval prehliadku, tak mi tam vŕtali do bezvedomia(môjho). Ak by takto pravidelne vŕtali aj tunely na Slovensku, tak máme pod celou krajinou také metro ako nikde vo svete!

Lenže po roku bez mäsa som išiel k zubárovi opäť. Šokoval ma. Prvýkrát v živote mi zubár povedal, že nemám žiaden kaz. Neveril som mu a radšej som sa ho na to spýtal ešte dvakrát. Fakt nič. Keď som opäť začal jesť mäso, tak moja ďalšia návšteva u zubára už taká radostná nebola. Zasa sa vŕtalo. Uvidím ako na prehliadke dopadnem o rok, lebo som pred pár mesiacmi znovu vysadil mäso zo svojho jedálnička.

Pred viac než rokom som prestal piť kávu. O tom, čo som na sebe odsledoval, som tiež napísal článok. Môžeš si ho pozrieť tu (klik). Po roku som ju však začal piť znova. Ako? Prečo? Čo som odpozoroval po tejto zmene? To napíšem zas nabudúce. Dovtedy a aj potom sa maj fajn!

Maj príjemné dni aj ty!

Aleš

Skryť Zatvoriť reklamu