Covid náš každodenný

Písmo: A- | A+

Aký je život na najbezpečnejšom mieste na svete počas pandémie? Nič nie je perfektné, no našťastie ani katastrofálne tak, ako sa môže zdať. Je tu však stále niekoľko rozdielov

Covid zmenil mnohé. Mnohým. Píšem z Taiwanu, kde som dobrovoľne „uviazol“ pred rokom. Nikto ma tu nedrží na silu. Som tu zo svojho vlastného, slobodného rozhodnutia a som tu rád. Na Taiwane žijem už viac než päť rokov. Svoj posledný príchod som mal vo februári minulého roku (2020) Vtedy som samozrejme ešte nevedel, čo sa bude diať o pár týždňov neskôr. Kto vlastne vedel..?
Akosi dobrovoľne a chtiac, či nechtiac teda sledujem aj situáciu okolo celého tohto Korona cirkusu, ktorý vo mne niekedy vyvoláva zaujímavé emócie, niekedy to všetko úspešne ignorujem a niekedy sa nestačím diviť tomu, čo sa deje okolo mňa alebo aj v iných krajinách.

Dosť už však bolo málo zaujímavých informácií. O tom, ako sa Taiwan pasoval s vírusom som už napísal pár článkov. Ak sa k tebe nedostali, nájdeš ich tu (klik).

Ak radšej počúvaš ako čítaš, tak som nahral celý článok do záznamu. Klikni tu a kľudne si zvyšok textu vypočuj

Taiwan patril dlhodobo a verím, že stále tomu tak je, medzi krajiny, ktoré boj s Koronou zvládajú najlepšie na svete. Viac než pol roka tu nebol zaznamenaný žiaden nový prípad (lokálny). Samozrejme sa tu objavili ľudia, ktorí pricestovali zo zahraničia. Na medzinárodných letiskách (na ostrov sa dá len priletieť) všetkých pasažierov hneď kontrolujú. Akonáhle niekto javil príznaky ochorenia, tak ho brali do nemocnice. Tí čo žiadne príznaky neprejavovali išli automaticky do 14 dňovej karantény a následne boli ešte monitorovaní na slobode, pomocou telefónov. Napríklad tu malo byť vystúpenie nejakého ruského zboru, no časť tejto výpravy bola pozitívne testovaná, na Covid, tak ich na letisku pekne otočili naspäť, domov do „matičky ruskej“.

Po takmer 300 dňoch o tento titul však aj tak prišli (nula nových prípadov nákazy na Covid). Bolo to kvôli pilotovi z Nového Zélandu, ktorý nedodržal nariadenia a so svojou miestnou partnerkou chodili po frekventovaných miestach. Vtedy domáci obyvatelia (značná časť) bola dosť nahnevaná na všetkých cudzincov na ostrove. Moc sa im nečudujem, ale netreba hádzať všetkých do jedného vreca. Po tomto incidente sa sprísnili opätovne podmienky, pre vstup do krajiny.
Zaujímavé mi prišlo aj to, ako bleskurýchle identifikovali všetky miesta na ostrove, kde sa pilot s priateľkou pohybovali. Tam sa hneď vykonali potrebné opatrenia, zabezpečujúce nerozširovanie Korony.

Premávka počas spičky v hlavnom meste
Premávka počas spičky v hlavnom meste (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

Niekoľko dní/týždňov neskôr sa stalo aj tak to, čo sa stalo. V meste, kde je najväčšie medzinárodné letisko, je aj veľká nemocnica, kam putujú prichádzajúci ľudia na ostrov. Tam sa liečia a sledujú.
Stalo sa to, že jeden službukonajúci lekár a jedna zdravotná sestra, sa nejako dostali von, medzi ľudí. Na tom by nebolo nič zlomové, ak by neboli pozitívni aj oni. Na to sa prišlo neskôr po tom, ako navštívili rôzne obchodné centrá, cestovali vlakom, metrom, jedli v plných reštauráciách atď.
Samozrejme ich následne hneď „zbalili“ a zatvorili v nemocnici, no pár dni na to, sa objavili nové prípady ochorenia, medzi voľne žijúcou populáciou. A to sa stať nemalo…

Neboli to žiadne dramatické prírastky, no bolo jasné, že Covid je vonku, mimo nemocnice a mimo letiska. Je medzi ľuďmi. Automaticky sa to stalo udalosťou číslo jeden, na celom ostrove. Nečudujem sa. Preto som aj ja ako cudzinec som zámerne začal sledovať trochu intenzívnejšie to, čo sa bude diať. Ako bude reagovať opäť vláda a najmä to, ako budú reagovať obyvatelia tejto krajiny.

Samozrejme v správach sa nevysielalo nič iné ako najnovšie informácie o opatreniach. Tieto nové prípady sa zistili na severe ostrova. Ja žijem na opačnom konci. Na juhu, čo je asi 300 km vzdialenosť. Vláda nevydala žiadne oficiálne stanovisko, či nariadenie, ktoré by ľuďom nariaďovalo to ako sa správať. Ľudia automaticky a dobrovoľne, aj tu na juhu, začali používať rúška a byť viac obozretní. Mnohí, ktorí plánovali cestovať na sever, radšej svoje rozhodnutie zmenili a zostali na juhu. Dezinfekcia na ruky je pred každým obchodom počas celého roku, takže to nie je žiadna zmena. Akurát je iné to, že je mnohokrát voľne položená vonku, na ulici, bez toho, že by ju chcel niekto ukradnúť…

Knižnica v Taipei
Knižnica v Taipei (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

V pár dňových intervaloch sa objavujú nové prípady na Covid. Preto sa stále opatrenia rozširujú. Nemocnica, ktorá je záchytným bodom pre všetkých, čo pricestujú na Taiwan (tá v meste kde je letisko) je zatvorená. Zatvorená nie kvôli tomu, že nefunguje, ale kvôli tomu, že je v karanténe. Spolu s ňou do karantény umiestnili 15 tisíc ľudí, ktorí by čo i len teoreticky mohli byť infikovaní na Covid. Je to pre bezpečnosť celej krajiny. Miesta, kadiaľ sa pohyboval inkriminovaný doktor a zdravotná sestra, boli lokalizované a zaistené. Napríklad táto sestrička cestovala lokálnym vlakom. Ten vyradili hneď z premávky a celý dokonale vydezinfikovali. Takto to prebiehalo aj na ďalších miestach, kadiaľ sa pohybovali.
Opatrenia stále nestačia a pred pár dňami som zachytil správu o tom, že do karantény ide aj druhá nemocnica. Blíži sa najväčší sviatok v roku. Čínsky nový rok, ktorý je niečo podobné ako pre nás, Slovákov, Vianoce. Uvidím čo sa bude diať v nasledujúcich dňoch. Dnes (03.02.2021) krátko pred 19tou hodinou miestneho času oblieta médiami veľká správa. Školy sú zatvorené kvôli zimným prázdninám. Zostanú však zatvorené dlhšie (na celom ostrove) o 2 týždne, práve kvôli novým lokálnym prípadom Covid. Takmer celý uplynulý rok boli školy otvorené, s výnimkou dvoch týždňoch, na začiatku roka. Takisto pre Covid.

Nenechaj si újsť ani príspevky z môjho Instagramu. Okrem čerstvých informácií v podobe krátkych videí, fotografií alebo textov, sa tak dozvieš aj zaujímavé tipy, z aktualnej lokality.

Je však zaujímavé sledovať aj to ako domáci obyvatelia počas tohto roku vnímajú svet, mimo ich ostrova. Keďže nemôžu cestovať do zahraničia, tak zostávajú doma, na Taiwane. Lokálna turistika má mierny „BOOM“. Cez víkendy alebo počas sviatkov sú hory plné ľudí. Aj tí, čo do hôr pred tým nikdy nechodili, sú tam teraz o dosť častejšie. Obchody s turistickým sortimentom nestíhajú dopĺňať tovar. Viaceré prevádzky skrachovali, no mnohým sa darí tak, ako nikdy pred tým. Najmä tie zariadenia, ktoré boli „závislé“ od zahraničných turistov, „padli na hubu“ a museli zatvoriť. Jednoduché. Neboli ľudia, neboli peniaze, koniec. To však nahralo do karát tím, čo pred tým moc nezarábali. Teraz sa im darí omnoho lepšie. Samozrejme nie všetci, ale takto nejako sa to odrazilo, na miestny trh, vo viacerých odvetviach.

Knižnica v Taipei
Knižnica v Taipei (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

V uliciach sledujem za posledný rok akosi viac luxusných áut. Kým pred rokom som mal zážitok z toho, ak okolo mňa prefrčala jedna Tesla za mesiac, tak teraz to je celkom inak. Denne vidím MINIMÁLNE jeden Muskov model, ktorý si frčí po ulici. Nie, môj sused nemá Teslu a nevidím vždy tú istú. Dávam si na to pozor.
Takisto je celkom normálne vidieť v uliciach aj iné super luxusné značky automobilov. S kamarátmi sa akosi zhodujeme na tom, že Taiwanci nemôžu míňať peniaze na cestovanie, tak si doprajú drahé autá. To je však len naša teória…

Sedím s kamarátmi pri stole a jeme večeru. Bavíme sa o všetkom možnom. Bežný rozhovor medzi priateľmi. Prichádza na tému aj situácia Európa/Slovensko a Covid. Taiwanci samozrejme majú ako taký prehľad, no zisťujem, že žijú aj v akejsi lokálnej bubline. Kamarát sa pýta viacero otázok druhého, no ten ani len netuší o čom je reč. Otázky také jednoduché, že som na 112% presvedčený, že by ich správne zodpovedal každý Slovák. Napríklad: Vieš čo je PCR test? „NIE“…

Akýsi bočný efekt toho bezpečia, na Taiwane, je to, že sa ich svet vonku akosi netýka. Nie žeby sa nezaujímali o to, čo sa deje, len to akosi inak vnímajú. Pricestoval som tu na turistické víza pred rokom. Za normálnych okolností je ich platnosť 90 dní. Práve kvôli pretrvávajúcej pandémii, mi ich taiwanská vláda stále predlžuje. To je fajn, lebo nemusím opustiť toto bezpečné územie. Keďže som pracoval v cestovnom ruchu, tak som o svoju prácu prišiel. S turistickými vízami však nemôžem na Taiwane pracovať. Už je to rok, čo som „zatvorený“ na ostrove práve pre Covid. Za ten rok žiť len z úspor… Hmm, nie je jednoduché. Nesťažujem sa na taiwanskú vládu. Nemám na to najmenší dôvod, veď ma tu nechali až do dnes.

Rýchlovlak na Taiwane
Rýchlovlak na Taiwane (zdroj: photoandtraveling.com / Aleš Tvrdý)

Chcel som si však vybaviť víza, na predĺženie pobytu, aby som nemusel každý mesiac chodiť na imigračné oddelenie a tŕpnuť, či mi tu pobyt opäť predĺžia alebo ma vykopnú. Po polročnom predkladaní kadejakých možných, nemožných, takých, onakých a ešte aj bohvieakých dokladov mi moju žiadosť aj tak zamietli.
Na jednej strane je fajn, že ma tu nechali tak dlho, len na turistické víza, no na strane druhej to nie je nič extra, keď sa tu nemôžem zamestnať a samozrejme ani pracovať bez povolenia.
Premýšľam ďalej a skúšam nájsť riešenie, ako ďalej. Snáď sa konečne niečo podarí.

Ak ťa zaujíma viac zo života na cestách, pozri si môj blog o cestovaní

photoandtraveling.com

Maj príjemné dni aj ty!

Aleš

Skryť Zatvoriť reklamu