Každý z nás v živote už zablúdil alebo sa stratil. Napriek moderným technológiám, svetu internetu, to nie je problém. Tieto situácie nám prinášajú pocit bezradnosti, nervozity, frustrácie a hnevu. Hoci stratíme len čas. A na to naše miesto prídeme hoci neskôr, možno inokedy. Sú však chvíle, udalosti keď strata navždy....Rozhoduje sekunda a prítomná chvíľa sa stane poslednou, život človeka minulosťou.Úsmevy, pohľady, pohladenia, spoločné chvíle sa rýchlosťou blesku stanú spomienkami, nové už nebudú.Rozbije sa niečo v nás, to niečo čo sme mali spoločné s blízkym človekom čo odišiel navždy.Vtedy potrebujeme čo najviac spojencov, čo najviac spriaznených duší, ktoré tú ašu ubolenú a nalomenú, pofúkajú.
Každý z nás to zažil a žiaľ zažijeme to opäť. Je to kolobeh života. Vždy niekto nový na svet príde a bude milovaný a vždy niekto milovaný navždy odíde. Naši blízki majú v našom vnútri jedinečné miesto. Keď ich stratíme navždy, to miesto ostane biele a prázdne. Avšak malo by to byť len na krátky čas. Izba v duši s ich menom nesmie ostať prázdna. Zaplniť by ju mali zážitky, spomienky na veci všedné, nevšedné, na strávený čas a udalosti spojené s tým našim blízkym človekom, navždy odídeným. Málokto sám dokáže tu izbu zaplniť, preto potrebujeme sprievodcov. Oni odoženú černotu, obrúsia hrany smútku. To miesto v nás, ktoré patrí iba tomu konkrétnemu človeku, ostane navždy vyplnené spomienkami na jeho život, ktorého sme boli súčasťou.
Ak vo vašom okolí postihne strata blízkeho, neodvracajte sa. I vás to určite zasiahne ale pomôžte mu, aby tú pomyselnú izbu s menom navždy odídeného blízkeho človeka, dokázal vôbec opäť otvoriť a začal napĺňať spomienkami.
Každý z nás je cítiacim človekom. Každý z nás bude potrebovať sprievodcu spomienkami a preto každý by sa mal aspoň pokúsiť byť sprievodcom.
Sám som veľa krát sprievodcu potreboval a tiež bol som sprievodcom.. Nie je to ľahké poraziť smútok a prázdno, človek sám to nezvládne.
Nikto,nikdy nenahradí človeka čo odišiel navždy. Môže však byť práve tým dôvodom, pre ktorý sa začne človek čo stratil blízkeho, cítiť lepšie a nie tak sám.Sme jeho sprievodcami spomienkami...