Naživo som ho zažil iba raz ale jeho názory, myšlienky a hlavne skutky ma s ním spriatelili skôr, ako sa tak reálne mohlo stať...Žiaľ....
Veľmi ojedinele sa v živote stane ,že s niekým koho ani nepoznáte ani o ňom neviete, že žije, ste v spojení...Takom zvláštnom, ktoré sa nedá zadefinovať ani uchopiť....A napriek tomu vás dohromady spája ako „storočných kamošov“. A je jedno či je to žena alebo muž...Tie spojenia pretrvávajú v rôznych formách...
Mám to šťastie, že v živote som ich pár stretol a dodnes ma sprevádzajú...A tiež mám veľkú smolu, že človeka, ktorý mi „sadol“ hoci i na diaľku, už nestretnem....Ostal mi iba nedopísaný mail pre neho...
To prvé a jediné stretnutie sa nieslo v pracovnom duchu a napriek odborným témam, frázam a pózam, bolo z neho cítiť človečinu.... A to je tá stopa, ktorú človek v človeku buď zanechá alebo zmaže....
On bol vecný a priamy ale medzi riadkami bolo poznať, že chápe aj tých na druhej strane stola...
Od vtedy som začal jeho profesionálnu dráhu sledovať viac a aj chápať oveľa lepšie. Postupom času sa stával pre mňa nádejou, že odborník, profesionál, manažér, môže byť zároveň aj empatickým človekom. A vďaka svojim predpokladom ako odbornosť, vzdelanosť ,inteligencia ale najmä jeho chuť priniesť do spoločnosti zmenu, som začal veriť, že to s naším štátom a spoločnosťou v ňom, nie je až také zlé... Určite môžeme namietať, že jedna lastovička leto nerobí...Ale čo keď práve on bol tou prvou lastovičkou, ktorá ,tým ďalším, menej odvážnym sa snažila ukázať, že sa veci daj do pohybu len spoločným chcením a úsilím...
Zmizol náhle a nečakane....až neuveriteľne......
Napriek tomu, verím a dúfam, že zanechal v mnohých nás ,svoj podpis, odvahu na zmeny a hlavne úprimný pocit zodpovednosti za iných a našu spoločnosť....
Ja som začal ukladať myšlienky do písmen....Vďaka Vám Martin.....
