Mám rešpekt a obdiv voči každému nadšencovi zdravého pohybu: bajkeri, bežci, chodci, či návštevníci posilňovní. Ak môj príbeh pomôže aspoň jednému s podobnými zdravotnými problémami ako ja budem rád.
Na konci roku 2012 a v počas roka 2013 som prekonával krízu s chrbticou, po rokoch sa nahromadili zmeny na stavcoch, niektoré platničky boli viac či menej vysunuté, najmä v krížovej oblasti. Práceneschopnosť, nasledoval pobyt v nemocnici s infúznou a rehabilitačnou terapiou. V rámci rehabilitácie som absolvoval inštruktáž o šetriacom režime: súbor pravidiel ako líhať do postele, ako z nej vstávať, ako si sadať do a vysadať z automobilu, správne sedenie na pracovnej stoličke. Ukázali mi cvičenia na dýchanie "do brucha", inak povedané "dýchanie na bránici", začal som pomaly cvičiť sadu cvikov na posilnenie vnútorného svalstva v bruchu. Zhruba za rok sa mi podarilo cvičením, režimom a liekmi situáciu zlepšiť.
Bolesti ustúpili ale pretrvávali – na vyprovokovanie "seknutia" stačilo aj prejdenie niekoľko desiatok či stoviek metrov po rovine. Súčasne s úbytkom pohybu pribudla nespavosť, nadváha a na pokožke som začal vnímať "acetónový" zápach potu. Nie, naozaj nefetujem, a čoskoro som na základe výsledkov krvi začal navštevovať diabetologickú ambulanciu – zvýšený cukor – predbežne som zostal bez diabetických liekov a bolo mi doporučené aby som vo vlastnom záujme začal s pohybom. Rada od lekára znie jasne: porebuješ pohyb, pohyb a pohyb. Ale čo s tým ak je problém dobehnúť na zastávke električku a opäť pocítiš nepríjemnú bolesť v krížoch?
Napriek všetkému som si povedal že za vyskúšanie nič nedám a skúsim začať s chôdzou, ktorá je voči pohybovej sústave šetriaca.
Bývam v Horskom parku, kúsok od legendárnej krčmy Funus, do práce v strede mesta to mám 3 km dole kopcom, povieš si: "veď to je malina :-)", Na jeseň 2015, nastal deň D deň a tak som sa vybral do práce peši dole kopcom, pod Hlbokou pri bývalej nemocnici som myslel že ďalej nejdem ani meter – triasli sa mi kolená, bolel celý človek ale nakoniec som to dal. (cestu domov hore kopcom som radšej volil našim obľubeným autobusíkom číslo 147) Svalovica riadna, nevyhnuntý a potrebný bol oddych. Prešlo pár dní kým bolesti opäť ustúpili aj s pomocou liekov proti bolesti. Povedal som si že budem skúšať opäť a znovu. Trvalo vyše roka čo som musel po každej trase pauzovať niekoľko dní. Spočiatku som zvládal jednu až dve trasy týždenne. Organizmus a svaly si pomaly začali zvykať na záťaž, skracoval som "regeneračné intervaly". V lete 2016 som pridal záznam jednotlivých trás do mobilnej aplikácie s krokomerom.
Postupne som zaradil aj popoludňajšiu cestu domov z práce hore kopcom – prvýkrát to bolo cca 50 minút: moja obľúbená trasa zo starého mesta vedie zo Starého mesta po Kozej na Palisády, ďalej na Marothyho ul., odtiaľ schodami na Somolického, Vlčkovu, ďalšími schodami na Donovalovu a MIšíkovu pod Slavín, po Havlíčkovej k Funusu.
Na jeseň 2016 pribúdajú počty kilometrov do práce aj z práce domov, pokiaľ cítim únavu či vyčerpanosť, radšej zvoľním tempo alebo volím alternatívnu prepravu autobusíkom a čoraz menej autom (v Starom meste sú tak či tak problémy s parkovaním). Navykol som postupne na vyššiu fyzickú záťaž i a vytrval som v chôdzi i počas chladnejších dní počas zimy. Na jar 2017 začínam vnímať priebežné znižovanie váhy, hladina cukru v krvi sa dostáva po opakovaných kontrolách na úroveň v normále.
Zaznamenávam však niekoľko pozitívnych drobností: zlepšená fyzická výdrž, istejší krok, ustupuje svalovica a bolesti v chrbte, naštartovaný je metabolizmus – jeho dôsledkom je upravený, znížený apetít do jedla, lepší spánok, ráno vstávam a nie som "dolámaný", znižujem spotrebu liekov proti bolesti a napríklad klesá aj spotreba bublinkových sladených nápojov. S každým kilom ubúdajúcej váhy pridávam na rýchlosti a intenzite chôdze. Zlepšenie prichádza priebežne po malých krokoch, prepotené tričká sú v práčke každý deň :-)
Je množstvo zdravotných dôvodov a iných príčin ktoré bránia, naozaj vyskúšať sa oplatí.
Kopcovitá oblasť medzi Bratislavským starým mestom a Horským parkom ponúka veľa možnosti trasovania. V lete 2017 kráčam aj počas najteplelších dní a dodržiavam pitný režim :-) pridávam nové trasy napríklad zo Šulekovej strmým kopcom po celej Novosvetskej k Horárni alebo zo Šulekovej cez Timravinu po Mišíkovej pod Slavín. Príjemné jesenné dni ma vyzvali skúsiť nové a dlhšie trasy: napríklad z Hviezdoslavovho námestia, cez Rudnayovo námestie, potom popod most SNP na Zámocké schody, pokračujem cez Hradný kopec po Mudroňovej na Červený kríž na konečnú trolejbusov 203, a odtiaľ po Starej vinárskej a Havlíčkovej. Nedávno som vykráčal Partizánskou ulicou, potom po Lichardovej a Myjavskej na Červený kríž.
Rád by som skonštatoval jednu vec: za posledné roky v uliciach mesta výrazne zlepšuje ohľaduplnosť vodičov, ak naznačím zámer vkročiť na prechod pre chodcov napríklad cez Štefánikovu ulicu na križovatke s Lermontovou vodiči pribrzdia a nechajú nás chodcov prejsť.
Stručná štatistika:
September 2016, váha 127kg, týždenný priemer do 20 km, rýchlosť chôdze priemerne po rovine 9-10 min/1km, hore kopcom 12 a viac minút.
November 2017, váha 114kg, týždenný priemer 35 a viac km, rýchlosť chôdze priemerne po rovine pod 9 min, hore kopcom pod 10 minút.
Na záver: na ceste som stále, mňa inšpirovali viacerí či už v rodine alebo z okolia. A ako sa dozvedám nie som sám, je nás viac. Budem vďačný ak aj ja povzbudím či inšpirujem k zdravému pohybu aj ďalších.
