Leto v plnom prúde, teplomer sa nedá zastaviť a na Slovensku to buble viac než len kvôli horúčavám. Tentoraz sa však nepečieme len v sálavom slnku, ale aj v národnej dráme plnej politických a sociálnych turbulencií. Pozrime sa na to, čo sa varí v našom národnom hrnci, kde je už tlak taký vysoký, že len čakáme, kedy to celé exploduje.
Začnime s kultúrou. Tisíce ľudí vyrazili do ulíc, aby dali jasne najavo, že ministerka kultúry Martina Šimkovičová nie je tou správnou dirigentkou pre náš národný orchester. Umelci a bežní občania kričia: „Dosť bolo falošných tónov!“ Zlé riadenie a sporné rozhodnutia vyvolali v kultúrnej obci vlnu nevole, a protesty proti nej sa stali takým letným hitom, že ani horúčavy ich nezastavia. Je iróniou, že kultúra, ktorá má spájať, teraz rozdeľuje – a to poriadne.
Keď už sme pri rozdeľovaní, poďme k našim cestám. Obchádzková trasa cez Terchovú sa mení na parkovisko, a keď príde na radu úplná uzávera Strečna, vodiči budú potrebovať viac než len klimatizáciu na upokojenie svojich nervov. Cesty sa plnia a nervy praskajú – na cestách aj v štáte. Človek by si myslel, že v tejto pekelnej horúčave by sme sa aspoň na cestách chladili, ale kdeže! Skôr sa dusíme v kolónach, ako keby sme si chceli zopakovať pocit z mestskej dopravy v najhoršom z letných dní.
A aby toho nebolo málo, zdravotníctvo na Slovensku je v kríze. Zdravotné poisťovne vykazujú straty a zdravotnícky systém kolabuje ako človek po štyroch hodinách v zápche bez klimatizácie. Tento obraz sa nám pravidelne vracia ako zlý sen – s rovnakým záverom, že riešenie je v nedohľadne. Straty, kríza, stres – začína to pripomínať filmový triler, ktorý nikto nechce pozerať, ale musíme ho prežiť na vlastnej koži.
Takže, milí čitatelia, toto leto nám ponúka viac než len slnko a dovolenky. Kultúra horí, zdravotníctvo krvácí, a cesty praskajú vo švíkoch. Naše Slovensko si zvolilo celkom dramatický scenár na toto leto. Ostáva len dúfať, že jeseň prinesie nejaké riešenie a že nám tento horúci triler neprerastie cez hlavu. Pretože na konci dňa, aj keď je to všetko dosť napínavé, potrebujeme niečo viac ako len drámu – potrebujeme nádej, že sa to všetko niekde zlepší. Dovtedy sa držme a pamätajme: keď už nič iné, máme aspoň fejtóny na uvoľnenie!
