V súčasnosti sa tento oficiálny sviatok oslavuje najmä vojenskými prehliadkami. Každé mesto, či dedina majú svoje defilé. To najvýznamnejšie sa samozrejme koná v Paríži, kde sa armáda predstavuje pred hlavou štátu a pochoduje cez celé Champs-Elysées. Neoficiálnu časť osláv vytvárajú hasičské bály a ohňostroje po celej krajine. Podľa skalných návštevníkov je defilé každý rok trochu iné, ale vždy sa skladá zo 4 prehliadok – leteckej, pešej, jazdeckej a motorizovanej, ktoré prebiehajú v 7 fázach. Tento rok sa očakávali zmeny, vzhľadom na to, že je v úrade nový prezident. Dosť sa o tom hovorilo aj medzi ľuďmi aj v novinách. Po skončení prehliadky mali všetky články o Parížskom defilé rovnaký titulok, a to: „Defilé v Európskych farbách“. Sarközy totiž pozval na tohtoročné defilé každú krajinu Európskej únie a to bolo zároveň to nové a iné.Podľa toho, čo som sa dočítala to malo začať o 9:30. Vraj sú ľudia, ktorí prichádzajú už od šiestej ráno, aby si zabezpečili dobré miesto. Všetky metro stanice a viaceré ulice v okolí boli zavreté, takže bolo len niekoľko prístupových miest. Keď som prišla na Champs-Elysées ja, tak pri ceste stálo už toľko divákov, že nebolo nič vidieť. Ľudia sa preto stavali na lavičky, liezli na stromy, alebo stáli na stoličkách, stolčekoch a rebríkoch, ktoré si doniesli z domu. Iní mali periskopy, čím ale znemožňovali výhľad všetkým, čo stáli za nimi. Ja som sa vtlačila na jednu z lavičiek, takže som videla aspoň pochodujúce hlavy.A ako to celé vyzeralo? O 10:00 prišiel prezident k Víťaznému oblúku jednou z ulíc a následne prešiel celým Champs-Elysées a kýval ľuďom, pričom ho sprevádzalo 241 členov Garde Republicaine (prezidentská stráž) na koňoch. Myslím, že Francúzi sú zatiaľ so svojím novým prezidentom spokojní, lebo keď sa blížil, tak tlieskali a mali radosť, že ho vidia. A naozaj ho prezývajú Sarko. Prezident prešiel až na Place de la Concorde, zdravil sa s ľuďmi, a následne pozeral celé defilé. Prehliadku vždy otvárajú lietadlá. Ako prvé preletia tie, ktoré spravia francúzsku vlajku farebným dymom, ktorý sa sebou vytvárajú. Po otvorení pochodovali vlajkonosiči všetkých európskych krajín v tvare V, a viedol ich Portugalec, keďže Portugalsko je momentálne krajina, ktorá predsedá EU. Krajiny boli zoradené v abecednom poradí, aby nevznikli problémy. Po nich prešli európske armády, po nich zástupcovia každej časti francúzskej armády – cudzinecká légia, námorníci, žandári, policajti, vojaci, prezidentská garda, Parížski hasiči a neviem kto ešte. V rámci motorizovanej prehliadky ukázali Francúzi asi naozaj všetky typy zariadení, ktoré majú, a ktoré nie sú super tajné. Dokonca aj tanky! Keďže po normálnej ceste tanky ísť nemohli, tak ich aspoň viezli na takej špeciálnej plošine.Na druhej strane som v novinách čítala, že armáda už dlho nedostala financie a vojenské autá sú také staré, že mleli z posledného. Nuž, ja viem posúdiť len to, že boli všetky veľké a vyleštené, a z každého trčal vojačik s nejakou zbraňou. Najväčší úspech mali jednoznačne hasiči, dokonca väčší ako Sarközy. Keď som sa pýtala prečo sa veľa vecí točí okolo hasičov (už aj vyššie spomínané hasičské bály), tak mi bolo povedané, že preto, lebo sú to tiež členovia armády, ale že obvykle sa na nich pri všetkých akciách zabúda. Na záver bolo defilé helikoptér. Samozrejme to celé prebiehalo za sprievodu vojenskej hudby, Marseillesu, Spev partizánov a Ódu na radosť spieval detský zbor.Pár čísel na záver pre lepšiu ilustráciu monumentálnosti celej akcie: 241 jazdcov, 62 lietadiel, 37 helikoptér, 83 motoriek, 329 iných motorových vozidiel a 4224 účastníkov pešieho sprievodu.Večer 14. júla sa každoročne koná veľký ohňostroj na Trocadero, pri Eiffelovke. Ja som bola dohodnutá na piknik na Champs de Mars, čo je trávnatá plocha, kde na jednom konci bolo dočasne postavené veľké pódium, kde mal byť koncert a na druhom konci dlhodobo postavená Eiffelovka. Koncert začal presne(!) o 7, medzi vystupujúcimi boli Bob Sinclair, Nelly Furtado, nejaká talianska speváčka a Michel Polnareff, obľúbený francúzsky spevák, ktorý má mimochodom vcelku zaujímavý image. Pesničku „On ira tous au paradis“ („všetci pôjdeme do raja“) poznajú asi všetci Francúzi, a tí, ktorí nepoznali, mohli sledovať slová na obrazovke a bolo to naozaj super, keď všetci (niekoľko veľa tisíc ľudí) spievalo takú optimistickú a chytľavú pesničku. O 11 začal ohňostroj, ktorý trval asi pol hodinu a bol sprevádzaný hudbou (aj keď s tou mali vážne technické problémy, keďže často vypadávala a chrčala).
