Asi každý sa s tým stretol- ak bol jeho názor odlišný, nebodaj diametrálne odlišný ako názor, ktorý panuje v spoločnosti, musel sa obhájiť.
V momente, ako sa rozhodneme niekomu oponovať, musíme sa pripraviť na to, že náš názor bude zrovnávaný s názorom spoločnosti a spochybňovaný. Ľudia častokrát svoj názor nevyjadria, pretože sa boja, že by nemali dosttok argumentov. Takto spoločnosť prichádza o mnoho zaujímavých názorov a téz.
Prečo sú ale väčšinové názory tak obľúbené a nespochybniteľné? Je to ako začarovaný kruh- spoločnosť sa zhodne na nejakom názore a potom je ťažké presvedčiť ju, že sa mýli. A saozrejme je jednoduchšie zastávať názor väčšiny, ako snažiť sa presdiť ten svoj. Týmto prispievame k nespochybniteľnosti toho spoločensky propagovaného názoru.
Mnoho ľudí skôr príjme názor, s ktorým dovtedy nesúhlasili, ak je to názor spoločensky preferovaný. Naopak ťažšie príjmu názor jedinca, ktorý s nimi a so spoločnosťou nesúhlasí. Je to o akejsi konformite. Bojíme sa byť iní- či už v súkromom živote, politike, práci... Začína to už v predškolskom veku, kedy deti v škôlke nasledujú najsilnejšieho, aby nezostali na okraji. Pokračuje to celým životom. Radšej sklopíme hlavu a bojujeme sami so sebou, ako by sme mali bojovať s niekým (niečím) silnejším. Ak má v politike niekto svoj názor a nebojí sa ho explicitne vyjadriť, spoločnosť ho označí za šaša a blázna. Hoci obhajuje práve tú spoločnosť.
Kniha: Volám sa Malala (Malala Jusafzai a Christina Lamb) | Martinus
Ak sa niekto nechá počuť, že uvažuje o alternatívnej liečbe, ľudia si klopkajú na čelo. Toto sa dnes už ale mení, pretože z alternatívneho života sa stáva celospoločenský trend. Zvláštne. Ešte pred pár rokmi by bola bio strava hlúposť a výstrelok. Dnes je odporúčaná mnohými odborníkmi. Spoločnosť ju prijala. Zrazu v bio obchodoch nakupujú tí, ktorí si pred piatimi rokmi klopali na čelo. Už netreba obhajovať, prečo je bio dobré. Tento názor už má spoločenskú podporu, teda je správny.
A nie je to iba strava. Deje sa to úplne všade. Tí, ktorí boli najväčšími kritikmi daného názoru, sú častokrát práve tí, ktorí dnes stoja v prvej línii a najviac ho obhajujú.
Pri písaní tohto článku sa mi ako zázrakom dostala do rúk kniha Já jsem Malála, ktorá je práve o odvahe postaviť sa väčšine. Malála s celou svojou rodinou bojuje za vzdelávane dievčat. Musia čeliť nielen ostrej kritike, ale aj násiliu. Malála sa nenchala umlčať Talibanom a ten sa ju pokúsil umlčať postrelením. Nevzdalala sa a teraz je nositeľkou Nobelovej ceny za mier. Buďme vďační za takýchto ľudí.
