Pred troma rokmi som uverejnila blog Postapo prechádzka po kúpeľoch Sliač, kde sa každý rok chodí liečiť moja dnes 84-ročná mama. Bolo mi smutno z toho, čo sa stalo s miestom, ktoré si z detstva pamätám ako krásne a prekypujúce životom. Dnes mi je ešte smutnejšie, pretože za ten čas sa neudialo nič, čo by kúpele pozdvihlo k bývalej sláve. Akurát sa pár vecí pomenovalo inými menami. Takže aj tie izby v kúpeľnom hoteli Palace, ktoré sa už niekoľko desaťročí nerekonštruovali, sa nazvali - Retro a Ekonomy.
Znie to prívetivo a na stránke kúpeľov to aj celkom prívetivo vyzerá, takže ak sa nedostanete do izby "Štandard", teoreticky na vás bude tri týždne dýchať nostalgia. Skutočnosť je však iná. Prvé, čo pri vstupe do "Palacky" zaregistrujete, je zápach. Smrdí tu moč a starina, aj keď cez sviatky a víkendy sa zamestnanci snažia priestory vyzdobiť kvôli platiacim "wellness návštevníkom". Niežeby bežní pacienti neplatili, veď ani Retro a Ekonomy nie je zadarmo.
Na poschodie s Retro izbami sa dostanete výťahom. Starodávne výťahy majú svoje čaro, ale pokiaľ máte batožinu, zvoľte radšej ten väčší, treba totiž poodstúpiť od dverí. Ak ste starší človek, prípadne používate paličku či barlu, rátajte s tým, že cestou do svojej izby budete niekoľkokrát denne zápasiť s týmito schodmi.
Túto kľučku si už podalo mnoho rúk.
Izba je pomerne veľká a zaváňa socialistickým luxusom, ktorý si môžete vychutnať na drevenom obložení a vtedy moderných doplnkoch. Toaleta a kúpeľňa sú staré, ale okná sú nové a napriek vysokým stropom je aj v zime v izbách teplo. Niet nad poctivé liatinové radiátory, aj keď funkčnosť má prednosť pred krásou.
Toto kreslo dozaista pozná mnoho príbehov.
V posteli si pod nočnou lampičkou knižku neprečítate. Medzi vankúšom a poličkou, na ktorej je odspodu namontované osvetlenie, je totiž len 3 cm priestoru a budete mať dosť starostí s tým, aby ste si pri vstávaní z postele neudreli hlavu.
Krásny výhľad láka pacientov vyjsť na balkón.
Na balkóne si však dlho neposedíte ani si tu neusušíte mokré plavky či uteráky. Ibaže by ste boli vyznávači extrémneho relaxu.
Ešte raz v detaile.
Dokonca si na balkóne ani nepostojíte, prinajmenšom nie na jeho okraji, najmä ak ste starší alebo chorý človek, alebo sa vám niekedy točí hlava. Rozhodne tam nepúšťajte deti. Zábradlie siaha len do pol stehien, a k tomu je jeho uchytenie takéto.
Ak by ste sa chceli prejsť po areáli kúpeľov, okrem parku, kolonády, kde je pár obchodíkov a kaderníčka, a samotného kúpeľného domu vás nemá veľmi čo lákať.
Kúpeľný dom Slovensko, kde kedysi moja mama učila deti, začalo chátrať prvé.
Nový odkvap - neskoro ale predsa.
Tu sa kedysi liečili deti.
Tabuľa na liečebnom dome Detva oznamuje, že sa tu liečila aj Božena Němcová.
Dnes tu žiadnych slávnych spisovateľov nenájdete.
Všade však nájdete dôkazy o sile prírody.
Schody vedúce k schodom. Len... kto a kam by už po nich chodil?
Torzo nedostavanej "novej" budovy už z väčšej časti milosrdne zakryli mladé stromky a kry. Plot okolo nej zmizol dávno - bol predsa kovový.
Ak vás prechádzka unaví, môžete trochu riskovať a oddýchnuť si na typickej kúpeľnej lavičke.
Môžete si nabrať vody z prameňov a naspäť do hotela Palace sa vrátiť popri chýrnych jazierkach, ktoré sa kedysi hemžili akváriovými rybkami. Dnes sú plné rias a napadaného lístia.
Parafrázujem klasika: Jazierka v kúpeľoch Sliač patria k tým, na ktorých hladinu je možné nakresliť policajný obrys utopenca.
Mama, ktorá si do týchto kúpeľoch chodila liečiť srdce každú jar mnoho rokov, povedala, že už viac nepríde. Nie je z tých, ktorí sa zvyknú sťažovať. Ale jednak sa už nevládze dívať na to, čo sa s kúpeľmi deje, respektíve nedeje, na druhej strane už fyzicky nezvláda prekonávať prekážky, ktoré v takýchto kúpeľoch nemajú čo hľadať. Okrem schodov či večne studenej vody z vodovodu, napríklad absenciu šatní či úložného priestoru pre pacientov v kúpeľnom dome. Nezvláda časovanie procedúr, ktoré sú zaradené za sebou tak, že by robili problém "obehať" ich aj zdravému a oveľa mladšiemu človeku. Ten rozpis som videla, ale len z počutia viem, ako sa takáto indispozícia rieši. Kúpele sa snažia pritiahnuť platiacich dovolenkárov, lenže ani víkendové vyčačkanie verejných priestorov nezakryje to, čo je zhnité a plesnivé.
Začiatkom tohto roka aktivisti zorganizovali petíciu za záchranu kúpeľov na Sliači. Ľuďom je už jedno, kto bude ich vlastníkom kúpeľov, len nech sa o ne začne konečne starať, kým ešte aspoň trochu dýchajú. Zatiaľ bez výsledku.
Možno sa jedného dňa dočkáme, že celé kúpele sa jednoducho premenujú na Retro a turisti budú platiť vstupné len za to, že si budú môcť odfotiť schátrané budovy, rozbité chodníky a zažiť atmosféru Černobyľu bez strachu z radiácie.
A prípadne raz nazveme Retro celé Slovensko.
