Update: Kniha je dokončená a jej názov je Štyria mačkatieri. Jej napísanie z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia. Kniha vyjde v lete 2019.
Keď sa Žabko dobre najedol, tak ako obvykle sa išiel blázniť. Žabko sa totiž veľmi rád blázni. Behal, naháňal guľôčku, skočil do papierovej krabice, kde naháňal druhú guľôčku. Potom si išiel zobrať do poličky plyšovú myšku, a keď prestala utekať, už ho nebavila a nechal ju tak. Vyskočil na gauč, a hoci na prvý raz netrafil, vyskočil druhýkrát. Tam sa pobil s vyšívaným vankúšom. Keď sa vankúš prestal brániť, Žabko zoskočil dolu a behal po byte mravkajúc, aby sa niektorá z mačiek išla s ním hrať. No ostatné mačky, tak ako to robia ostatné mačky, po dobrom jedle zaľahli: Bobo si obsadil kreslo, Bucko sa strčil do prútenej búdky a Teta Mima si našla svoje miesto na okennom parapete. A tak Žabko behal a mravkal, až nakoniec pribehol za Veľkou mačkou a prehováral ju, aby sa s ním šla šklbcovať.
„Ach, Žabko,“ povedala Veľká mačka. „Ty keby si bol zdravý, tak by ti jeden svet nestačil.“
Trochu mu ťahala šnúrku, ktorú Žabko naháňal, ale po čase musela ísť do kuchyne pripravovať večeru, a Žabko sa zasa musel blázniť sám.
Naveľa-naveľa sa mu podarilo zobudiť Boba. Chvíľu sa naháňali po byte a robili taký dupot, že pobudili aj ostatné mačky.
„Čo robíte taký štabarc? Tu sa vôbec nedá spať,“ šomrala Teta Mima.
„Povedala mi, že jeden svet mi nestačí,“ pochválil sa Žabko.
„No tak ty si ako ten Bond.“
„Bond?“
„Bond. Ten, čo ho v nedeľu pozeráte s Babkou. Agent s povolením zabíjať.“
„Aháááá!“ Žabkovi sa rozsvietilo. Sadol si a na chvíľu sa zamyslel. Potom zdvihol uši. „Volajte ma Bond. Žabko Bond.“
„Aj ja chcem byť Bond! Bucko Bond!“ povedal Bucko, ktorý si ešte pretieral oči.
„Jediný poriadny Bond tu môžem byť ja. Bobo Bond,“ ozval sa Bobo. „Iba ja mám povolenie zabíjať. Aspoň čo sa myší týka.“
„Ja chytám muchy!“ nedal sa Žabko.
„A ja pavúky,“ nesmelo ,mňaukol Bucinko.
Teta Mima prevrátila oči. „Každý predsa môže byť Bondom, hlupáčikovia. Bondov je dosť pre všetkých.“
Kocúri na ňu obdivne pozreli. Teta Mima bola stará, a z pohovky alebo Babkiných kolien videla už veľa filmov. Najviac sa jej páčili tie, ktoré neboli príliš hlučné, a kde sa veľa behalo a skákalo. Tie, kde sa lyžovalo, mala najradšej.
„Je to jednoduché. Ty budeš Žabko Bond z tých filmov, kde hrá Pierce Brosnan, lebo si štíhly, čierny a elegantný. Ty budeš Bobo Bond z filmov s Rogerom Moorom, lebo jeho si bez motýlika neviem ani predstaviť, a ty máš motýlika od narodenia. A ty...“ pozrela sa na Bucka a tuho sa zamyslela, lebo bolo naozaj ťažké predstaviť si tohto dobráckeho kocúrika ako Agenta 007. „Ty budeš Bucko Bond s Danielom Craigom. Si už trocha poobtĺkaný, ale stále fešák.“
Bucko sa spokojne posadil a už si predstavoval, ako bude v úlohe fešáckeho agenta sedieť v teple za francúzskym oknom a kontrolovať svet.
„A ja...“
„Ty, Teta Mima?“ začudoval sa Bobo. „Veď ty si dievča!“
„A ty si kocúr. Využi svoju predstavivosť! Ja budem Mima Bond z filmov so sirom Seanom McConnerym.“
„So syrom?!
„Hlupáčikovia,“ žmurkla Teta Mima. „Sir je predsa šľachtický titul. A ja som šľachtená. A navyše...“
„Čo navyše?“ začudovali sa kocúri.
„Navyše som sivovlasá!“
Proti tomu sa nedalo nič namietať.
Štyria agenti sa rozbehli na všetky strany – Žabko Bond išiel hľadať nejaké muchy, Bucko Bond pátral po pavúkoch pod kobercami a Bobo Bond sa vrhol k dvierkam do záhrady, aby tam skolil nejakú myš. Len Mima Bond vyskočila naspäť na svoju deku na okne. Pre čo iné, než splniť si svoju bondovskú povinnosť. Bola predsa už, rovnako ako sir Sean Connery, sivovlasým agentom na odpočinku.
