Výraz “bezočivé mačky” nie je môj nápad. Pripisujem ho kamarátke Lenke, aj keď je pravda, že sa ponúka sám. Lenka je chovateľka. Taká, čo si nevyberá drahú fajtu, ani sa nesnaží ušetriť podporovaním množiteľov. Berie si útulkáčov, takých, akých nik iný nechce. Má kocúra, do ktorého niekto z roztopaše nasádzal pár desiatok diaboliek. Je preto slepý. Má aj mačičku, ktorá sa vplyvom “injekcií proti ruji” podávaných jej mačacej materi narodila bez očí.
V tejto chvíli už asi citlivejším povahám docvaklo, že tento článok nie je určený im, a že nemajú zarolovať nižšie na fotky. Taktiež sa tu nebude hovoriť o ALS, ba ani o cukrovke. Je to blog o mačkách. Navyše, sľubujem, že ďalej to bude už len horšie.
Nemala som celý týždeň ani pomyslenia na nejaké rebríčky obľúbených kníh. Začalo to jednou fotkou, prosbou. Nie, akcia už nie je pre mňa. Hlavne po tomto lete, so stehmi v bruchu, som skôr "priateľ na telefón", spojovateľka a ako-tak chodiaca encyklopédia, než jednočlenné akčné komando. Ale sú situácie, kde je každá ruka, noha a hlava dobrá, hlavne ak máte 40-ročné skúsenosti. Sú situácie ako táto.
Neďaleko Zvolena sa nachádza Bienska dolina, za totáča obľúbené miestečko pre kadejaké športové a najmä strelecké aktivity. Dnes je to podobné, len socialistické chaty chátrajú a v ich susedstve sa snažia vydobyť si súkromie tie súkromné. Diviačia obora láka súčasnú garnitúru rovnako ako tú vtedajšiu.
Prišlo hlásenie, že tam, neďaleko obory, sa nachádza mača. Vraj ho chatári kŕmia, ale podľa pripojenej fotky vyzeralo, akoby ho naposledy prikrmovala mačacia mama, aj to dosť dávno, a momentálne ho skrmujú všakovaké parazity a baktérie. Keďže vo Zvolene máme novozaložené združenie na pomoc túlavým a nechceným mačkám, dievčence z OZ sa zašli pozrieť na miesto činu.
To, čo tam našli, široko-ďaleko prešvihlo tie najhoršie hororové scenáre. Nie jedno mača, ale doslova X mačiat. Drobnučkých. Niekoľko väčších, z jarného vrhu. Niekoľko (neskôr vysvitlo že aspoň päť) dospelých (kotných) mačiek a pár dospelých (pohlavne aktívnych) kocúrov. Všetko, čo vládalo, pribehlo - hladné, choré, zúbožené, v nádeji, že sa ich život o čosi zlepší. Na pár minút.
Tie najviac choré mačatá zobrali dievčence hneď, hoci každá mala doma ešte “dočasky” z mačacej kolónie pri železničnej stanici nahlásenej v auguste. Choré mačence museli byť navyše izolované. Herpes vírus, ktorý kosí v radoch zanedbaných mláďat pomaly a bolestivo, ich v kombinácii s ďalšími baktériami premenil v zahlienené, poloslepé, vycivené stvoreniatka.
Niektoré už nemali jedno oko - vyhnisalo a vytieklo samo a len pánbožkomačací vie, či infekcia nezasiahla ďalšie mäkké tkanivá. Tie staršie, ktoré už mali oči vyhojené, sa chytiť nedali. Ich mačacie matky a otcovia sa tiež domáhali pozornosti - pokiaľ niekto v tejto kolónii urýchlene nezariadi ich kastrácie, o pár týždňov sa kolónia rozrastie o ďalšie desiatky mňaukajúcich stvorení, ktoré oproti prichádzajúcej zime nemajú najmenšiu šancu.
Situácia sa priostrila. Je treba okamžite konať. Avšak nastali komplikácie so vstupom na pozemky chatárov, lebo, samozrejme, nie každému je po vôli, keď mu okolo plota obchenduje skupinka záchrankýň mačiek.
Ako zázrakom našli porozumenie u staršej dámy, ktorá zo svojho dôchodku a z vlastnej iniciatívy nechala tie mačky, ktoré sa dali chytiť, veterinárne ošetriť. Čím si na seba uplietla bič, pretože “dobrí občania” jej za odmenu pri plote nechávajú krabice s mačencami…
Za necelý týždeň tri členky OZ polapali 5 mačeniec, obehali s nimi veterinára a našli dočasnú opateru, alebo si ich nechali zatiaľ u seba. Zatiaľ - to znamená, kým sa, preboha, nenájde niekto, kto priloží ruku k dielu alebo poskytne zvieraťu trvalý domov. Chytili päť dospelých mačiek, ktoré dali vyšetriť a vykastrovať - štyri sa po zotavení vrátili nazad, jedna zostala v depozite kojiť najmenšie mačatá.
Stará sa zodpovedne rad-radom o všetky. Dospelé kocúry a tie s vyhojeným vytečeným okom sa zatiaľ lapacím technikám úspešne vyhýbajú.
To sa stalo za týždeň. K dnešnému dňu sa mača z prvej fotky sa nenašlo a zrejme už umrelo niekde skromne a potichu. Život však medzitým nezastal. Podobné hlásenia ako to spred týždňa sa objavujú každý deň. Ženy, ktoré majú prácu, školu, rodinu, nechávajú všetko tak, a bežia, aby urobili, čo sa dá. A medzitým píšu a doprosujú sa aspoň o pár centov, pretože OZ nemá iný príjem, len dobrovoľné dary, ani na pár percent z dane ešte nemá nárok, a veterinár, čo aký láskavý, nebude bežať nocou do ambulancie celkom zadarmo, aj krmivo a lieky niečo stoja. Nemajú čas na oblievanie sa a kochanie sa, ako dobre to vyzerá na youtube. Ani na rebríčky obľúbených kníh a hercov.
Lebo nechcú, aby tieto zvieratá boli bezočivé. Keď už sú ľudia slepí.
Autor foto: OZ Mačky Zvolen
---
Update 9. 10. 2014: Lexi sa podarilo zachrániť jedno očko, už je vyliečená a hľadá si domov. Jej fotku a kontakt na jej opatrovníčku nájdete na tejto stránke. Druhé mačiatko čaká tento týždeň ešte vyšetrenie na klinike v Košiciach.
