Nie, nehovorím teraz o zašliapnutých mravcoch či vtákoch, ktoré sa prežrali plastov v odpadkoch. Ani o rybách vymierajúcich na chémiu, ktorá sa bežne vypúšťa do vody, ani o kozmetike testovanej na zvieratách. Hovorím o niečom, čo môže každý z nás zažiť veľmi zblízka, nečakane a nepríjemne.
Tento týždeň u nás dva prípady. Pártýždňová mačička s pripečenou labkou a o málo starší kocúrik s chrbtom odratým z kože. Pýtate sa, kto mohol, preboha, urobiť takú strašnú vec? To snáď ani nie je človek.
A predsa je. Možno to bol slušne oblečený pán, šesťdesiatnik, čo sa teší na vnuka, mladí mu včera ukázali fotku sona. Ponáhľa sa do firmy s hlavou plnou plánov a povinností a snaží sa spomenúť, či si pred odchodom z domu vzal lieky. Vyhrnie si golier, lebo ranný chlad zalieza až do kostí, rýchlo nasadne do auta, zabuchne dvere a naštartuje.
Alebo to bola mladá žena, trochu neporiadne učesaná, lebo ráno bolo treba v prvom rade obliecť a nakŕmiť deti, a Dávidko si dnes postavil hlavu, že kakao nechce. Teraz ich musí rýchlo odviezť do škôlky a v duchu sa modlí, aby nebola zápcha a stihla prísť do práce skôr, ako si šéf všimne, že zasa mešká.
Mohol to byť ktokoľvek z nás.
Tá malá popálená mačička, rovnako ako biely kocúrik, sa totiž s veľkou pravdepodobnosťou ukryli pred zimou v zaparkovanom aute. Sú malé, pružné a na to, aby sa dostali pod kapotu, im veľa miesta netreba. Niet im čo vyčítať, konali inštinktívne. Po dlhom a veľmi teplom lete prišlo náhle ochladenie a zvieratám ešte nestihla narásť zimná srsť. Mačky žijúce na ulici v tomto období odháňajú od seba mačatá, pretože starať sa o mlaď cez zimu by bolo pre ne životunebezpečnou záťažou. Bez maminej ochrany, so škvŕkajúcim žalúdkom sa mačky ale aj iné menšie zvieratká utiahnu k zdroju tepla, ktorým často býva čerstvo zaparkované auto. Tam zaspia, lebo im je konečne teplo. Neuvedomujú si, že ráno príde niekto, kto naštartuje motor a rozbehne kolesá.
A nešťastie je hotové.
Tie zranenia sú typické – popáleniny, hlboké rany, odratá koža, často odtrhnutý alebo oskalpovaný chvost či labky, ba aj zranenia nezlúčiteľné so životom, ako sa mačka či iné zviera snažili v panike uniknúť nesprávnym smerom. Alebo sa dostatočne rýchlo uniknúť proste nedalo. Dvojmesačný kocúrik Falco, ktorého sa ujalo OZ Mačky Zvolen, čerstvo po ošetrení vyzeral takto (rozklikávať fotografiu neodporúčam deťom a citlivejším povahám). Sú však aj oveľa horšie prípady.
A pritom stačí tak málo: Pred nastúpením do auta proste pobúchať dlaňou po kapote a trocha počkať, prípadne ešte raz pobúchať. Až keď sa uistíme, že v našom aute nedrieme tajný hosť, nastúpiť a naštartovať. Trvá to len pár sekúnd a nič to nestojí.
Môžete si povedať: „Ale ja som tej mačke nekázal, aby tam liezla.“ Isteže. Môžete si povedať čokoľvek. Ale ani ten, kto nie je extrémnym milovníkom prírody a pouličných mačiek zvlášť, sa nepoteší, keď nájde pod kapotou svojho auta to, čo tam v horších prípadoch zostáva.
Falco mal šťastie v nešťastí. Do rán sa mu nedostala infekcia, pomaly sa zotavuje a je celkom možné, že mu časom väčšiu čas rany prekryje krásna biela srsť a trauma zostane už len v spomienkach. Je to úžasný kocúrik a vzorný pacient, o čom svedčí video natočené včera. Pokojne sa pokochajte.
Po vyliečení bude Falco potrebovať nový domov vnútri, v byte. K jeho úrazu sa totiž pridal aj závažný fakt. Nepočul nastupovať človeka do auta, ani nie preto, že tak tvrdo spal, ale preto, že je hluchý, čo sa pri bielych mačkách stáva.
Väčšina mačiek a malých zvieratiek hľadajúcich v týchto chladných dňoch zdroj tepla však nie je bielych, ba ani hluchých, naopak. Takže ráno skôr, ako nasadnete do auta, pobúchajte po kapote, prosím. Nič to nestojí a možno zachránite život.
Update 18. 10. 2015: Takto vyzerá Falco dnes, 5 dní po prijatí do OZ a ošetrení.
A ešte takto.
Video je uverejnené so súhlasom OZ Mačky Zvolen.
