Smelo môžem povedať, alebo napísať, že je to práve jeden z tých filmov, ktoré mi niečo dali. Už len to, že som sa o tom filme rozhodla napísať niečo vypovedá. Nebol to jeden z tých dnešných nízkonákladových filmov, aké sa dnes vyskytujú v kinách na dennom poriadku a po skončení premietania už ani neviete, o čom v podstate bol.
Film, ktorý som si dnes večer pozrela nesie názov Kult hákového kríža. V príbehu sa nám predstavuje Derek, vodca skupiny skin headov a nacistov, ktorý si za svoj hrozný čin odsedel 3 roky v base. Niekoľko rokov išiel tvrdo proti čiernym obyvateľom Ameriky, no vo väzení sa karta obracia, odrazu je on v menšine a až na tomto temnom mieste zisťuje, že súdiť človeka podľa farby pleti je naozaj hlúpe a detinské. Vďaka svojmu čiernemu priateľovi výjde z basy živý a s úplne novým postojom voči čiernej komunite a problematike rasizmu.
Domov sa teda vracia ako celkom nový a zmenený Derek. Derek, ktorý chce na svoje staré ja zabudnúť. Jeho ďalšou úlohou je postarať sa o matku a zvyšných troch súrodencov. Najviac roboty mu zaberie pretransformovať zmýšľanie jeho mladšieho brata, ktorý je vernou kopiou jeho starého ja.
Ako celý film dopadne už nechcem prezrádzať, no odporúčam si ho pozrieť. Mne pomohol viac sa priblížiť zmýšľaniu vtedajších mladých ľudí a pochopiť ich správanie voči černochom. Aj dnes, v roku 2016, v 21. storočí je táto tema dosť preberaná, či už v mediách, v politike a vôbec. Je priam až zarážajúce, že aj v našom parlamente sa ocitlo niekoľko poslancov neonacistov, ktorí podporujú myšlienky a postoje nemeckého diktátora Adolfa Hitlera. Ale čo sme si zvolili, to máme. Je len na nás, ako sa zachováme, a či dovolíme ich politiku šíriť ďalej.
Rasizmus je predsa niečo, čo by sa v tomto storočí už nemalo vyskytovať vôbec. A predsa mám pocit, akoby nenávisť voči čiernej rase ešte viac zrástla. Ak budem mať niekedy v budúcnosti deti, nikdy nedovolím, aby sa prikláňali k myšlienkam, ktoré by nejakým spôsobom hanili iné rasy. Sme si predsa všetci rovní, žijeme na tej istej planéte, dýchame ten istý vzduch, sme tu, aby sme posúvali tento svet stále viac a viac dopredu. Čo však pre to robíme?
