Písmo:
A-
|
A+
Môj sused bol roky tak hlučný, že keby som nevedel trafiť domov, mohol slúžiť ako navigácia.
Bol náladový. Jeden deň sa mi vyhrážal policajtami pre stromy, ktoré mu tienili jeho vinič, druhý deň už stál pri plote s fľaškou jabĺčkovice a dvomi pohárikmi. Vždy keď u mňa videl návštevu, podal mi maliny, čerešne, či zopár strapcov zo "zatieneného" viniča aby som mal na ponúknutie.
So susedom z druhej strany mali zvyk vzájomne sa hostiť svojimi destilátmi na spoločnom múriku. O poradí sa rozhodlo zvolaním "Si na rade!".
V poslednom období stíchol, s alkoholom prestal. S úsmevom sa zavše prihovoril, rád poradil a bez pohŕdania vypočul aj moje názory.
Zo dňa na deň sa pominul a mne v hlave čoraz častejšie zaznieva to jeho dávne "Si na rade."
