reklama

Prvé dojmy z Kórei

Do Kórei sme cestovali len na pár dni na medzinárodnu výstavu, na ktorú sme boli pozvaní kórejskými partnermi. Kórea a hlavne Seoul ako mesto je veľmi bohaté a tak podnikateľov z Ázie niekedy pozývajú na výstavy malých a stredných podnikov z Kórei s tým, že Vám hradia pobyt v 5 hviezdičkovom hoteli aj so stravou a dopravou a vy si platíte len letenku. Tento rok sme mali to šťastie alebo tú smolu, že pozvali aj nás a takto nejako to celé dopadlo.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)
V Seoule - Dasa, Peter, Janka a HQ Yeo.
V Seoule - Dasa, Peter, Janka a HQ Yeo. 

Pred konferenciou s nami komunikoval nejaký pán Kim, ktorý nám pre istotu dal na seba aj číslo. Mali sme byť teda ubytovaní v hoteli Imperial Palace v Seouli a keďže sme tam chceli ostať deň dlhšie ako bola výstava jednu noc sme si v hoteli priplatili za nekresťanské peniaze ale nemohli sme sa po výstave odsťahovať do budget hotelu :o) lebo taxík tam by bol ešte drahší. Každú chvíľu nám pán Kim písal nejaké veci, ktoré sa občas aj vylučovali, ale brali sme to športovo, veď sme v Ázii a celkom zvyknutí. Pár dní pred odletom nám napísal, že nás museli presunúť do iného 3 hviezdičkového hotela ale že nech sa nebojíme všetko bude super a ráno nás určite vyzdvihnú na letisku skoro ráno, keď priletíme. Tak sme si povedali OK. Opäť nie veľmi profesionálne ale akceptovateľné na Áziu. Sme si robili žarty, že kým prídeme do Seoulu tak to naozaj zmenia na ten budget hotel, ak nie horšie. Deň pred odletom sme dostali popis, čo robiť na letisku, ak by nás úplnou náhodou nikto neprišiel vyzdvihnúť. Sranda začínala.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nakoniec sme teda šťastne do Kórei (Seoulu) prileteli skoro preskoro ráno a polozaspatí sme zisťovali či nás niekto čaká samozrejme, že nie :o). Tak sme skúšali ich inštrukcie a dostali sme pokyny, zoberte autobus, potom prestupte, zoberte taxi a ste tam, bude to celé trvať hodinu a idete do hotela, čo bol hotel, o ktorom sme predtým nepočuli. Tak rozospatí a celkom namosúrení, aspoň ja teda, sme sa dívali na východ slnka na letisku, kým sme čakali na autobus a vôbec sa nám krajina na prvý pohľad zatiaľ nepáčila, nie kvôli krajine samotnej ale kvôli jej ľuďom, ktorí nám taký prvý zážitok pripravili. A to nebolo všetko. Samozrejme v Kórei len veľmi málo ľudí hovorí anglicky a tvária sa väčšinou strašne hlúpo, ak nechcú niečo pochopiť, tak dostať sa z miesta na miesto nebolo až také ľahké. Samozrejme hneď ráno sme mali skúsenosť s taxikárom, ktorý veselo prikyvoval, že vie kde je hotel, potom išiel rovno asi 10 minút a potom sa opýtal, že aký hotel to chceme. Keď sme mu povedali, tak zastal a išiel sa vypytovať ostatných taxikárov, kým nám bežal nesmierne drahý meter. Po konzultácii to otočil späť a vrátil sa na miesto odkiaľ sme prišli a pýtal sa tam a potom ho konečne nasmerovali správne, takže miesto 5 minút v taxi, sme tam strávili 20 minút a zaplatili 4x toľko a samozrejme nám to nikto už nepreplatil. Po príchode do hotela sme neboli na zozname hostí, ktorý tam nechal pán Kim a tak sme mu museli volať, keďže tam nik z organizátorov ešte nebol. Bolo len 9 hodín ráno, príliš skoro chodiť výtať zahraničné delegácie. Vtedy som si letmo spomenula ako sme organizovali kedysi v AIESECu medzinárodné konferencie a ako sme o 5 ráno na letisku čakali na japončíkov a kórejcov a oni sa takto odplácajú :o). Boli sme len strašne unavení, to tiež zohralo rolu. Na celú Kóreu som bola nahnevaná ako nikdy a zlizol si to náš singapurský partner, ktorý to akože mal všetko vybaviť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som sa vyspala, bola som lepšia. Ráno sme zistili, že raňajky nie sú v cene a že autobus nás nepríde vyzdvihnúť tak že si máme zobrať taxi a ísť na výstavu. Tam nás mal čakať pán Kim. Ja som teda išla s jedným pánom z Indonézie, aby nemusel ísť sám a mali sme paradnú detour po Seoule. Podľa pokynov malo byť výstavisko na 5 minút cesty, my sme sa po 35minútach obávali, či nás neuniesli. Samozrejme teta taxikárka nehovorila anglicky a na adresu hovorila, že hej hej vie. Nakoniec sme tam dorazili a zvyšok našej delegácie tam bol už polhodinu a platil tretinu z toho čo my za taxi. No oni mali šťastie my nie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Keď som videla pána Kima, skoro som ho išla zabiť. Na to mi zvyšok povedal, že netreba, že jemu niet pomoci, že je úplne zmetený a bezmocný a len koktá a že s nami vlastne komunikovalo viacero pánov Kimov, keďže Kim je asi národné priezvisko a veľa ľudí sa tak volá a on ich nijako nezvládol umanažovať. Sranda bola, že jeden z jeho Kimov organizoval akciu z Bangladešu a ani v Kórei nebol. To len také novinky v procese.

Preniesli sme sa cez to a vedeli, že ak chceme naplniť ciele našej cesty tak sa musíme odosobniť, obchádzať pána Kima, ktorý bol úplne neschopný a zariadiť si veci sami. Minimálne konferencia, výstava a stretnutia s miestnymi firmami boli fajn, lebo ich neorganizoval pán Kim :o) takže sme si aspoň našli lepšie kontakty na spoluprácu ako on. Pred ním sme sa už len skrývali. Dostali sme nakoniec aj sľúbeného prekladateľa Rómea a ten nám pomohol, lebo ľudia v stánkoch sa pred nami skrývali. Štát im zaplatí konfrenciu a niektorí tam stáli ako ťuťkovia, ani ceknúť po anglicky nevedeli a miesto toho aby sa s nami rozprávali utekali. Celkovo to bola zábava a ponaučenie. Nuž rozhodnutie pracovať s malými a strednými podnikmi prináša so sebou viacero aspektov komplikácii ale stojí to za to. Teraz pracujeme na to, aby sme ich výrobky a ich firmy v blízkej dobe predstavili Slovensku. Pravdou je kreatívni sú, také veci, čo sme tam videli by sa ťažko inde hľadali, aj keď mnohé vyzerali dosť zastaralo.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Z ďaľších skúsenosti v Kórei nesmieme zabudnúť na kimchi - národné jedlo kórejčanov, v ktorého štýle pripravujú úplne všetko a tak sme po 4 dňoch boli takí skimchovaný, že sme už kimchi nechceli ani vidieť. NO a samozrejme v reštauráciach nemali anglické menus, takže sme kreslili obrázky a vždy zhruba dostali jesť čo sme chceli, ale len zhruba. Už viem, ako sa cíti cudzinec v priemernej slovenskej reštaurácii. Rukami nohami, aby sme nehladovali.

Super sranda bola, keď sme si objednávali kávu s mliekom. Káva je v Kórei veľmi drahá, lebo ju veľmi nepijú, aj pivo je lacnejšie. Cenovo vychádzala skoro na úroveň celého jedla. Ale naša snaha dostať mlieko s kávou viedla k tomu, že sme dostali kávu a k tomu veľký pohár mlieka aj so slamkou. Strašne sme sa smiali a dávali si pozor lebo nás to vyšlo draho a tiež nikto nemal na toľko mlieka chuť. Bolo však jednoduchšie ho vypiť a zaplatiť ako sa snažiť vysvetliť, že sme chceli len mlieko do kávy. Malé drobnosti.

Posledný deň sme si urobili city tour, to bolo pekné. Seoul je krásny len sme nemali veľa času, videli sme kopec palácov, prechádzali sme sa centrom mesta kde tiekla rieka, ktorej brehy boli plné zelene a ľudí, ktorí tam oddychovali, to bolo milé. Pekné nedeľné popoludnie. A potom hurá na letisko a odlet do Hong Kongu ale to je už iný príbeh. Určite sa raz do Kórei vrátime ale určite nie skoro. Nateraz stačilo.

Daša Alexyová

Daša Alexyová

Bloger 
  • Počet článkov:  45
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som Slovenka (rozumej národnosť a nie pohlavie), ktorá je hrdá na to, že je Slovenka a ktorá rada chodí kade tade po svete, aby mohla o Slovensku a Slovákoch ľuďom hovoriť. Zoznam autorových rubrík:  SingapurMalajziaNextLogicSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu