Skonfrontujme si tieto slová so súčasnou slovenskou politickou praxou, napríklad z pohľadu jednej z najkontroverznejších spoločenských tém - eurovalu, ktorý už koniec-koncov svoje konzekvencie priniesol. Položme si otázku, prečo nikto nedokázal odkomunikovať a vysvetliť túto otázku priamo občanovi. Áno, boli sme svedkami mnohých televíznych a rozhlasových besied, online diskusii, vystúpení, vyhlásení.. Väčšinou sa však ich scenár opakoval so železnou pravidelnosťou, akoby cez kopírovací papier. Odporcovia eurovalu prinášali nové a nové katastrofické vízie, strašili s následkami, doslova maľovali čerta na stenu. Predstavitelia jeho zástancov zasa dookola opakovali už stokrát povedané o „ťažkom a zlom riešení", ktoré je však najmenším zlom, atď. Ich argumentačná výbava nemala žiadnu pridanú hodnotu, neodzrkadľovala posun v hodnotení situácie zo strany establišmentu EU a finančných kruhov.
Jednoducho, nič nové pod slnkom. Natíska sa však otázka, čo bránila členom exekutívy, aby túto tému prišli odkomunikovať priamo s občanom, predovšetkým s mladými ľuďmi. Čo bránilo zástupcom vlády cez premiérku Radičovú, ministra financií Mikloša až po Mikuláša Dzurindu, aby navštívili napr. vysokoškolákov a vysvetlili im našu pozíciu, naše dlhodobé ciele a záujmy, ergo ich budúcnosť. Čo bránilo ďalším členom exekutívy i mienkotvorným ľuďom prezentovať pro-eurovalovú stratégiu povedzme na sociálnych tak, ako je to bežné na celom svete.( blogujúci politici s vlastnými webovými stránkami interaktívneho charakteru, napr. Carl Bildt - bildt.blogspot.com., vlády Švédska, Izraela a dokonca Macedónska vytvárajú v rámci Facebooku virtuálne skupiny, podporujúce konkrétne politicko-spoločenské hodnotové aspekty). Prečo napríklad v rámci svojho verejnoprávneho poslania nepriniesla RTVS vo svojom televíznym vysielaní analytický publicistický materiál odborníkov (nie politikov!) o pozitívach a negatívach eurovalu, resp. prečo sa napríklad pani premiérka neuchádzala o odprezentovanie tejto až fatálne dôležitej témy v RTVS tak, ako jej to zákon umožňuje. Namiesto toho sa vládny establišment prizeral ako odporcovia eurovalu vydávajú rôzne brožúrky, ktorými oslovujú nielen odbornú a laickú verejnosť, ale v jazykových mutáciách dokonca šíria tieto pozície v zahraničí. Nechcem sa však už hrabať v minulosti, skôr sa chcem pozerať dopredu. V Európe, kde sme si (nielen vďaka týmto excesom) poriadne naštrbili reputáciu, zrejme už v dohľadnej budúcnosti pôjde o komplexné reštartovanie, najmä ekonomických pozícii. Podľa názoru expertov a politológov môžeme byť jednou z krajín, s ktorou sa bude rátať pri akcelerácii spoločenských a predovšetkým finančných procesov v budúcej Európy. Je však nevyhnutné sa pripraviť na odkomunikovanie týchto skutočností s občanom a verejnosťou, úprimne hovoriť o kladoch i záporoch takéhoto vývoja a akcentovať že je to téma najmä mladých ľudí. A predovšetkým zobrať vietor z plachiet stranám a hnutiam, ktoré budú chcieť v tomto predvolebnom období maximálne vytĺcť z tejto citlivej témy politický kapitál.
K napísaniu tohto blogu ma inšpirovala, okrem iného, i populistická a arogantná kampaň „99%", ktorá by mohla u nedostatočne informovaného občana znieť omylom i lákavo. Žiaľ, len omylom.
Na záver dovoľte citát Abrahama Lincolna: „ Je pravdou, že môžete niekedy oklamať celý národ, dokonca môžete niektorých ľudí oklamať vždy. Ale nemôžete klamať vždy a všetkých.
