Oľga Algayerová
„Lebo Fico“
Sled predvolebných udalostí je taký rýchly, že človek ich nestíha ani sledovať nie to ešte posudzovať, či analyzovať. Pod pojmom udalostí však nemám na mysli len rôzne kauzy, ktoré sa objavujú ako huby po daždi. Početnosťou za nimi nezaostávajú ani tvrdenia, stanoviská a prehlásenia vedúcich predstaviteľov našich pravicových strán. Priznám sa, že medzi tie ktoré sledujem so zvýšeným záujmom patrí problematika zloženia vlády, ktorá vznikne po voľbách 10. marca, respektíve tvrdenia týchto pravicových politikov o tom s kým sú ochotní novú vládu vytvoriť a s kým nie. A tu mám veľký problém. Ten spočíva v tom, že na rozdiel od týchto politikov za rozhodujúcu tému v týchto úvahách považujem tému o budúcnosti eurozóny a o európskej problematike v širšom zmysle. Oni ju však poväčšine prehliadajú, podceňujú, alebo dokonca čo považujem za najhoršie zľahčujú. A ak o nej predsa len hovoria tak neodborne a s nemalou dávkou pravicového populizmu. Je až neuveriteľné a nepochopiteľné, že téma, na ktorej padla súčasná pravicová vláda a ktorá bude rozhodujúca, či sa to niekomu páči alebo nie, aj pri kreovaní novej vlády sa dostala na okraj ich pozornosti.
