Obzvlášť to platí o „veciach", ktoré sú dôležité pre záujmy našej celej krajiny a ľudí v nej žijúcich.
Viaceré medzinárodné inštitúcie a ich predstavitelia už od zverejnenia prvého návrhu maďarskej ústavy v polovici marca vyjadrovali svoje obavy o demokratickosť tohto dokumentu. A naša slovenská diplomacia mlčala. Toto mlčanie si môžeme vysvetliť hneď viacerými dôvodmi - prítomnosť strany Most-Híd v koalícii alebo predchádzajúca podpora z Maďarska vybraných slovenských politikov v parlamentných voľbách 2006, ktorú teraz treba dlhodobo splácať, prípadne tým, že priority ministra zahraničných vecí nespočívajú v zahraničnej politike ale skôr v tej domácej.
Tento článok nemá ambíciu rozoberať (ne)demokratické elementy v ústave našich južných susedov. Slobodu tlače, ústavný rámec kľúčových sektorov ako napr. súdnictva a ďalších oblastí v spoločnosti by si mali všetky členské krajiny Európskej únie upraviť podľa spoločných hodnôt a štandardov.
Ustanovenia, ktoré sa týkajú (a nemali by sa) aj nás na Slovensku sme si však mali všimnúť včas. Dovolím, si uviesť chronológiu vývoja Základného zákona Maďarska:
14.3. 2011 -návrh maďarskej ústavy publikovaný
25.3.2011 - monitorovací výbor parlamentného zhromaždenia Rady Európy si žiada právne stanovisko k Ústave MR.
18.4.2011 - ústava schválená Maďarským Parlamentom
18.4.2011 - generálny tajomník OSN Ban Ki-Moon sa zmienil o nevhodných ustanoveniach maďarskej ústavy vo svojom prejave v Budapešti. V tomto prejave tiež spomenul bývalých prezidentov Arpada Goncza a Václava Havla, ktorí tiež upozorňujú na nedostatky v zákone.
25.4.2011 - ústava podpísaná maďarským prezidentom
27.5.2011 - vyhlásenie Národnej rady SR (výrečné ako keby ani nebolo)
Keď 27.júna Benátska komisia Rady Európy vzniesla svoju kritiku na maďarskú ústavu, minister Dzurinda na tlačovej konferencii vyjadril potešenie, že stanovisko Benátskej komisie kopíruje jeho postoje. Jeho postoj však nebolo nikde počuť, vidieť ani cítiť. Ďalej prehlásil, že vraj jeho profesionálny postoj vedie ku konkrétnemu výsledku a slovenská diplomacia dosahuje dobré výsledky. A potom médiám prečítal závery Benátskej komisie.
Pán minister zahraničných vecí by mal ako skúsený politik vedieť, aký je rozdiel medzi pro-aktívnou a reaktívnou diplomaciou. Pro-aktívna je tá správna, ktorá predvída, lebo vie čo sa kde deje a čo sa kde očakáva, je v kontakte s diplomatickým zborom a zaujíma sa o dianie v jeho profesionálnej sfére, a preto dokáže predísť nepríjemným situáciám. Reaktívna zistí (a niekedy dosť neskoro) čo sa stalo a ešte má tú drzosť to prezentovať ako svoju profesionalitu a prednosť.
Na záver ešte jedno porekadlo na túto tému:
Čo môžeš ale nechceš urobiť dnes, budeš chcieť ale nebudeš môcť urobiť zajtra.
Toto porekadlo som počula dnes v smútočnom prejave na pohrebe zosnulého dlhoročného veľvyslanca, ktorého si veľmi vážim. Vďaka, Vaša Excelencia, za tento odkaz, česť Vašej pamiatke!
