Je suverénnym právom každého štátu prijímať svoje zákony. Samozrejme, pokiaľ sú štandardné a pokiaľ sa „nekrižujú" s medzinárodne uznávanými normami, resp. so záujmami iných štátov.
Sľub za „zachovanie jednotnosti národa, ktorý sa počas búrok posledného storočia roztrieštil na časti „ alebo viera," že naše deti a vnuci svojim nadaním, vytrvalosťou a duchovnou silou opäť urobia Maďarsko veľkým" vyznievajú skôr neštandardne a záväzok, že „ budeme ochraňovať naše dedičstvo, náš jedinečný jazyk, maďarskú kultúru, jazyk a kultúru národností v Maďarsku, hodnoty vytvorené ľuďmi a dané prírodou v Karpatskej kotline" sa už akosi týka aj nás - Slovákov, Čechov, Rakúšanov, Slovincov, Chorvátov, Srbov, Ukrajincov či Rumunov.
Veta: „Opätovné nastolenie štátneho sebaurčenia, o ktoré naša vlasť prišla devätnásteho marca 1944, datujeme od druhého mája 1990, teda od vzniku prvého slobodne zvoleného zastúpenia ľudu" láka na vypracovanie samostatnej analýzy s otázkou čo tým vlastne autor chcel povedať?
Článok H1 hovorí jednoznačne o tom, že úradným jazykom je maďarčina. Nemajú žiadne spory, či v dedine žije 10, 15 alebo 20 percent príslušníkov inej národnosti. Osobne im tento paragraf závidím. Ďalej článok H2 o tom, že Maďarsko chráni maďarský jazyk. Rovnako my musíme chcieť chrániť ten náš - slovenský.
Uznávanie kolektívnych práv človeka by mohlo viesť pri dôkladnej interpretácii k rôznym, aj nebezpečným, anomáliám. Sloboda tlače je v ústave riešená odkazom na tak často diskutovaný a demokracii vystavený rámcový zákon.
Ústava hovorí, že „Každý plnoletý občan iného členského štátu Európskej únie s pobytom v Maďarsku má právo voliť". Volebné právo občanov bez pobytu ústava nerieši, to bude riešiť až rámcový zákon.
Cieľom tohto príspevku nie je podať podrobný rozbor maďarského Základného zákona.
Znepokojenie nad niektorými pasážami ústavy vyslovil pri svojej návšteve Budapešti i generálny tajomník OSN Ban Ki-moon. Požiadal maďarského prezidenta Pála Schmitta aby v tejto záležitosti zohľadnil odporúčania Rady Európy a OSN.
A my, Slováci, si opäť nemyslíme nič? Ak je to tak, tak potom ani nedokážeme povedať nič. Ja si však o tom svoje myslím, a preto som sa rozhodla napísať tento blog. Rada uvítam diskusiu na tieto moje myšlienky. A bola by som rada, ak by sme si niečo mysleli a aj o tom hovorili.
