Katka je moja neter. Má iba šestnásť rokov a dvojnásobnú skúsenosť s rakovinou na vlastnej koži. Tá druhá, o niečo kratšia, ešte iba doznieva; vlásky na ježka to prezradia – chce to kus sebavedomia, no prečo skrývať pred ľuďmi to o čom aj tak vedia?
Katka ledva vyšla z nemocnice a už v škole úspešne dobieha zameškané učivo, nevyhovára sa na žiaden chemo brain. Aj klavír už stihla ukončiť. Užíva si všedného života v rodine, škole a medzi priateľmi. Prezerám si jej fotografie z nedeľnej birmovky. Usmiate ústa – ako každé krásne dievča. Len tie oči, tie sú príliš múdre. Veľa vlastného i cudzieho trápenia videli, možno aj veľa plakali. Veľa neznamená v jej prípade dlho. Všetkým zakázala, aby ju ľutovali. Zamestnávala svoje ruky, a tým aj mozog, výrobou hračiek pre malé deti v rodine ale i pre nových priateľov.
Keď bolo najhoršie, bola slabá, a nechala si pomôcť z najosobnejšími potrebami ako celkom malé dieťa, od otca nosiť na rukách a plakať na pleci mamy. Inak povzbudzovala práve ona ich vo viere v uzdravenie. Nič iné nepripúšťala a ja viem, že tak je to správne, pretože ja to vždy nedokážem. Špeciálne v tomto sa mi stala vzorom.
Boli to ťažké chvíle pre ňu i pre celú rodinu. Podpora akéhokoľvek druhu vždy pomohla – úsmev, dobré slovo, návšteva v nemocnici, modlitba. V marci či apríli mi brat napísal, že veľa ľudí nosí pripnutý žltý narcis. Tešil sa z tohto prejavu spolupatričnosti. Čo povedať o Dobrom anjelovi? Aj oni ho na začiatku potrebovali. Keď bola Katka po prvom boji z toho vonku, stali sa Dobrým anjelom, aj keď pri šiestich deťoch a pár vnúčatách toho nazvyš nebolo. Iba jednoduchá vďačnosť a schopnosť vidieť potreby tých, ktorí sú na pomoc odkázaní. Ani neviem, či sa v druhej fáze stihli zaradiť znovu medzi príjemcov. Všetko sa to zomlelo veľmi rýchlo.
Neviem, čo sa odohráva za bránou Katkinej duše. Ani jedna z nás netúži navzájom komunikovať o rakovine. Ja sama nerada o rakovine rozprávam a vyhýbam sa ľuďom, ktorí mi ju pripomínajú. Predpokladám, že Katka je na tom podobne. A hlavne, že má hlavu plnú kníh i plánov na leto. Ale čo ak sa mýlim?
Katke a iným mladým ľuďom, ktorí rakovinu prežívajú už pri plnom vedomí, prajem predovšetkým veľa zdravia. K tomu odvahu snívať o prvých láskach, o vlastných deťoch, o krásnych povolaniach, a trebárs aj o ceste okolo sveta. Nech ich choroba nezastaví.
