Nebol som na Pride. Tak, ako som nebol na mnohých iných akciách. Politicky prezieravejšie a korektnejšie by bolo sa k tejto citlivej téme nevyjadriť a len tak prikyvovať podľa toho, v akej spoločnosti sa práve nachádzate. Pokrytectva je v našej krajine toľko, že by sme ho mohli exportovať a časom by v objeme exportu predbehlo aj autá.
Tak sa teda nepridám k mase.
Nebol som na Pride. Nie som na to ani hrdý, nie som na to ... nič. Jednoducho som tam nebol, lebo som necítil potrebu. Keďže sa viacerí k tejto téme vyjadrujú, dokonca existuje i blog pod názvom Bol som na Pride, napadlo ma, že napíšem blog, že ja som nebol. Je dobré, že tam bol Sulík. Bolo by pokrytecké a neslušné vzhľadom na politickú agendu jeho strany, keby tam nebol. Netuším však, prečo sa novinári pravidelne Slotu pýtajú na tému homosexuáli? Čo čakajú, že povie niečo nové?
Samozrejme, Pride je veľká téma. Ale omnoho menšia, akou bola minulý rok. Bol to totižto volebný rok a vtedy je všetko dva krát dva. Tohtoročný Pride prebehol bez väčších problémov, ľudí prišlo asi menej ako sa očakávalo. Z toho vyplýva, že ten budúcoročný bude ešte menej zaujímavý? Pochody homosexuálov mestskú pokladňu nespasia, turistický ruch nezvýšia. Berlín v Bratislave, čo sa týka počtu návštevníkov? Ani náhodou.
Budúcoročný Pride bude hádam aj menej nákladný z pohľadu ochrany účastníkov. Verme, že sa organizátori nerozhádajú a budúci rok nebudú pochody dva alebo tri. To by už mohlo byť ozaj dosť náročné na rozpočet policajtov.
Prečo to píšem?
Starý čínsky generál povedal: Nebojuj, keď nemôžeš vyhrať. Čím viac bude niekto bojovať proti takýmto pochodom, tým väčšia voľa bude ich organizovať. Ak sa tomu nechá voľný priebeh, spoločnosť sama ukáže, aký je skutočný záujem. Ktovie? Možno budúci rok bude návštevníkov menej a o rok neskôr toľko, ako na politickom mítingu hociktorej strany /rozumej veľmi málo/. Alebo bude počet návštevníkov narastať. To si však nemyslím, popularita podobných akcií vo svete už svoj vrchol mala. To len zaspaté Slovensko zase niečo dobieha.
Vyrastal som v konzervatívnom prostredí na Orave, kde sa o tom nehovorilo. A ja som začal tušiť, že niečo ako homosexualita existuje asi až v 17-tich rokoch.
Súčasná spoločnosť je už niekde úplne inde.
Už sa o tom hovorí, existujú gay bary a najnovšie aj gay pochody. Do gay barov nechodím, ale ani im nestriekam výklady, jednoducho to rešpektujem. Na pochody nechodím, ale ani ich nesabotujem. Jednoducho ich rešpektujem. Spoločnosť si zvyká. Ja si zvykám.
Nemám roblém s pochodom. Trochu ma však vyrušili niektoré požiadavky. Dočítal som sa, že homosexuálna menšina by mala mať štátnu podporu a právo osvojiť si deti. Ak by to tak niekedy dopadlo a prešlo by to demokratickými inštitúciami, neostávalo by mi asi nič iné, len to rešpektovať. Musím však povedať, že ak by prvého septembra vyprevádzali do školy spolužiaka mojich detí dvaja oteckovia, prehlásil by som deti na inú školu. Nie pre to, že by som mal niečo proti tým dvom oteckom, ale preto, že by som nevedel môjmu malému dieťaťu vysvetliť, prečo je to tak.
Neviem, či je to sebectvo, moje spiatočníctvo, primitívnosť. Jednoducho, nevedel by som to vysvetliť.
Ospravedlňujem sa všetkým, ktorých sa to dotklo.
