Moje presvedčenie, že Voči nám kompetentné úrady v Bruseli nepostupovali správne sa potvrdili. Považujem to priam za symbolické, že v tej istej budove a približne v rovnakom čase sa pripravovali podklady na záchranu Európy a zároveň možno o dve kancelárie ďalej pripravovali odpoveď občanovi malej krajiny v strednej Európe.
Žiaľ, musím skonštatovať, že Slovensko má, zdá sa, malú demokratickú tradíciu ,nevoľníctvo a porobu priam v genetickej výbave.
Dúfam, že sa to časom zmení.
V prípade, že by tak poškodili občianske a ľudské práva podobným spôsobom ako mne napríklad hrdému Francúzovi alebo Angličanovi, som presvedčený, že občan z týchto krajín by za svoje práva nemusel bojovať sám, ako to bolo v mojom prípade.
Dňa 28.10.2010 som poprosil ministra zahraničných vecí našej krajiny pána M. Dzurindu, aby zvážil všetky okolnosti týkajúce sa celej záležitosti a vyvodil patričné závery. Je mojim hlbokým presvedčením, že občan sa nemôže cítiť osamotený v cudzej krajine, obzvlášť, ak naša krajina vynakladá obrovské finančné prostriedky na naše veľvyslanectvá. Veľvyslanectvá si musia plniť náležite svoje úlohy. Preto som pána Ministra poprosil, aby odvolal Veľvyslanca SR v Bruseli, pána J. Kuderjavého.
Môj ďalší postup v tejto záležitosti predstavím neskôr.
Ospravedlnenie doručené z Rady Európy, ako aj ďalšiu korešpondenciu týkajúcu sa celej záležitosti som poskytol agentúre SITA.
http://www.sme.sk/c/6117685/velvyslanec-nam-v-bruseli-nepomohol-tvrdi-hlina.html
