Ak chcete priliať oleja do vojnového konfliktu na Ukrajine, modlite sa. Ale nie hocijako. Tu je návod, ako sa treba modliť za Ukrajinu, aby tam vojna trvala, až kým z celej krajiny nezostane tlejúci popol posiaty mŕtvolami. Hlavnou zásadou je permanentne hnevať Všemohúceho. Klaňajte sa modlám a uctievajte ich, čo Boh zakázal, vláčte po námestiach sochy a obrazy Ježiša i jeho matky i rôznych svätých, žmoľte v rukách ružence, ponížte Boha a pretvorte ho na trojdielnu „svätú matriošku.“ Vynechajte Stvoriteľa zo svojich prosieb a zažeňte ho do kúta, aby neprekážal, veď nikto ho nikdy nevidel, tak nech aspoň nezavadzia, no nie? A ak si predsa len spomeniete na Všemohúceho, v hrnci svojej modlitby Boha poriadne rozmixujte a pridajte ingrediencie – Ježiša i s jeho matkou, anjelov i všetkých svätých, čím viac ich tam napcháte, tým čudesnejšiu gebuzinu svojimi prosbami navaríte a tým viac Najvyššieho urazíte, ale nezúfajte, vylejte ten kotol na Ukrajinu. Neuhasí síce ani jeden uhlík vojnového požiaru, ale predsa môže niekomu pomôcť – Kainovi v boji proti Ábelovi.
Na takéto „kacírske slová“ kresťania nie sú zvyknutí a búria sa, ak je im dačo proti srsti. Máme svoju vieru, máme Ježiša, ktorý je boh a bodka.
Silná viera je na figu, ak je zle nasmerovaná. Vyjdite z tmavého tunela, premýšľajte, uvažujte, urobte si vlastný úsudok.
Dogme, že Ježiš je Boh, veria kresťania aj preto, že vraj na konci svojho pozemského života vystúpil pred očami jedenástich apoštolov na nebesia. Dôkazom by malo byť Evanjelium podľa Marka:... Keď im to Ježiš povedal, vzatý bol do neba...(Mk, 16, 19) aj Evanjelium podľa Lukáša: Ako ich žehnal, vzdialil sa od nich a vznášal sa do neba.(Lk, 24, 51.)
Takmer medzi všetkými znalcami Nového zákona vládne zhoda, že prvé z evanjelií bolo to, ktoré sa prisudzuje Markovi, ďalšie, podľa Matúša a Lukáša sú synoptické, čiže zväčša opísané z Markovho. Lenže v najstarších a najdôveryhodnejších Markových rukopisoch sa o nanebovstúpení nepíše vôbec nič, končia sa takto: Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli. (Mk, 16, 8.)
Záver o Ježišovom nanebovstúpení sa vyskytuje až v neskorších rukopisoch, ktoré majú o 12 veršov viac. Dá sa s určitosťou povedať, že ten dodatok bol sfalšovaný podvrh, ktorým sa teológovia dali oklamať a zaradili ho do kánonu svätého písma, čím kresťanskú časť ľudstva uvrhli do obrovského pokušenia.
Treba vedieť, že ani Lukaš, ani Marek neboli Ježišovými učeníkmi, pravdepodobne sa s ním ani nikdy nestretli a informácie a svedectvá o jeho živote získavali sprostredkovane od jeho učeníkov.
Čo píšu o Ježišovom nanebovstúpení ostatní svätopisci? Ani Matúš ani Ján (je málo pravdepodobné, žeby Ján evanjelium napísal vlastnoručne, pretože bol rybárom a tí písať nevedeli), ktorí s Jezišom 3 roky žili a mali byť očitými svedkami tejto udalosti si nič podobné nevšimli. Žeby zabudli? Určite nie, pretože na najväčší zázrak sa nezabúda. Trpeli snáď demenciou, senilitou alebo boli slepí ?
Vysvetlenie je prosté, očití svedkovia sa o Ježišovom nanebovstúpení nezmienili ani len jedinou čiarkou, pretože sa nestalo! Kto nie je náboženský fanatik a má aspoň štipku zdravej mozgovej kôry, ľahko pochopí, že Ježiš odišiel z tohto sveta tak ako každý iný smrteľník – duša odišla na druhý svet, telo zostalo na zemi. A to je ďalší dôkaz toho, že Ježiš nie je Boh ale človek. Silným argumentom je aj skutočnosť, že za Boha ho nepokladali ani jeho učeníci.
Modliť sa k človeku, aj keby bol cirkvou tisíckrát vyhlásený za svätého (mnohí “tiežsvätí” boli blahorečení navzdory tomu, že uctievali modly a dupali aj po ďalších Božích prikázaniach), je urážka Boha. Nezabúdajme, že Boh je žiarlivý, ako to o sebe vyhlásil v Desatore a neznesie iných „bohov“ okolo seba. Ste veriaci a chcete pomôcť Ukrajine? Môžete, ale inak ako ste to robili doposiaľ.
Ak sa spojí celý svet všetkými možnými prostriedkami, vrátane duchovnej podpory, Ábel sa Kainovi ubráni a Ukrajina povstane z popola.
