Vojna. Ale aká?
Slovo „vojna“ dnes v politike lieta vzduchom až príliš ľahko. Sme vo vojne. Nie sme vo vojne. Niekto nás do vojny ťahá. Niekto vojnu provokuje. Hrozí nám vojna.
Lenže pod jedným slovom sa často skrývajú úplne odlišné veci.
Čoraz častejšie sa používa pojem „kinetická vojna“. Znie technicky, ale znamená v zásade jednoduchú vec: vojnu, v ktorej sa už fyzicky bojuje. Strieľa sa, bombarduje sa, ničia sa ciele, zomierajú ľudia.
Na Ukrajine taká vojna prebieha. Medzi NATO a Ruskom však dnes neprebieha otvorená kinetická vojna. Ruské a aliančné armády proti sebe systematicky nebojujú.
To ale neznamená, že medzi nimi vládne pokoj a idyla. Existujú sankcie, kybernetické útoky, informačné operácie, sabotáže, rušenie navigácie, podozrivé incidenty okolo infraštruktúry a celý rad ďalších nepriateľských aktivít.
A práve tu sa začína šedá zóna.
Nie je to normálny mier. Ale nie je to ešte ani otvorená vojna. Práve preto by sme mali byť opatrní vždy, keď politik povie: „Nesmieme sa nechať zatiahnuť do vojny.“
Dobre. Ale do akej vojny? Do podpory Ukrajiny? Do vojenskej pomoci spojencovi? Do hybridného konfliktu? Do jedného ozbrojeného incidentu? Alebo do priameho boja medzi NATO a Ruskom?
To sú zásadne odlišné veci.
Rovnako je to s článkom 5 NATO. Často sa podáva ako automatický prepínač: niekto napadne jedného člena a všetci okamžite idú bojovať.
Také jednoduché to nie je.
Spojenci majú napadnutému štátu pomôcť, no spôsob tejto pomoci nemusí byť u každého rovnaký. Zároveň však členstvo v aliancii znamená, že napadnutie spojenca nie je len jeho súkromný problém.
A potom je tu ešte jeden omyl. „Nekinetický“ neznamená „neškodný“. Ak kybernetický útok vyradí elektrinu, nemocnice, dopravu a komunikáciu, neletela síce žiadna raketa, ale následky môžu byť veľmi reálne.
Preto už nestačí deliť svet len na mier a vojnu. Medzi nimi je široké pásmo nátlaku, sabotáží, propagandy, kybernetických operácií, incidentov a odstrašovania.
A práve v tomto pásme sa dnes odohráva veľká časť mocenského zápasu.
Preto by pri každom veľkom slove mala nasledovať malá, ale dôležitá otázka: „Čo tým presne myslíte?“
Lebo ak raz slovom „vojna“ označíme podporu Ukrajiny, inokedy kybernetický útok a tretí raz priamy boj armád, prestávame opisovať realitu presne.
A keď sa význam slov rozmazáva, veľmi ľahko sa rozmazáva aj verejná debata.
