Narodila som sa ako druhá s piatich detí - ako prvé dievča. Po mne sa ešte narodil brat a dve sestry. Mám ešte jedného staršieho brata. Vychádzam s nimi v podstate dobre, i keď čestne priznávam, že som si tých mladších trochu rozmaznala. Vyrastala som v kruhu šťastnej rodinky. Všetkého som mala nadostač. Nikdy mi nič nechýbalo. Vďaka tomu, že som mala štyroch súrodencov, mala som sa s kým hrať, komu robiť zle. Preto a človek nemusí, ani čudovať, že to u nás poväčšine vyzerá ako v blázinci, či v psychiatrickej liečebni.
Postupne som rástla a vyrastala. Rástla som nie len fyzicky, ale aj duševne a psychicky. Od malička som bola živé dieťa. Nikdy som neobsedela na mieste, vždy som musela niečo robiť. Behať, skákať, kričať, pískať. Vždy som si všetko ľahko a rýchlo zapamätala. Keď som potom chodievala autobusom so starkou - Julkou - ako ju mi voláme, k nej domov odrecitovala a odspievala (trochu falošne) som jej všetky básničky a pesničky čo sme sa v škôlke naučili. Nuž nečudo, že keď som začala chodiť do školy, začala som chodiť aj na dramatický.
A to ide so mnou a ž doteraz. Divadlo mám veľmi rada. Zahrala som si už v pár divadielkach, odmoderovala pár akcií. S príchodom sa strednú školu som zanechala hranie divadla a radšej som ho začala s dievčatami nacvičovať.
Veľmi rada pracujem z deťmi, tak nečudo, že som členkou fenomenálne dobrej organizácie eRko, kde som istý čas strávila ako dieťa a teraz už ako animátorka sama pracujem s deťmi, či už na stretkách, alebo táboroch...
