Alžbeta Benčová
Nemá(m)...
Vo vzduchu visí nemá otázka,ktorej zmysel mi stále uniká. Odpoveď na ňu niekto stále počuť chce. Ja ju však nepoznám - nikto to nechápe.
Píšem keď sa mi v hlave z písmeniek skladajú slová a zo slov vety.... Škoda len, že sa to obyčajne deje v noci, keď sa chystám spať... Zoznam autorových rubrík: anjeli, keď ma kopne múza..., niečo ako básnička :-), Nemecko, cykuls o Vianociach, Súkromné, Nezaradené
Vo vzduchu visí nemá otázka,ktorej zmysel mi stále uniká. Odpoveď na ňu niekto stále počuť chce. Ja ju však nepoznám - nikto to nechápe.
Niekedy je lepšie nechať minulosť minulosťou, nevracať sa k nej a pozerať sa len v pred do budúcnosti...
Na internáte v Poprade, kde som dva roky bývala panuje taký zvyk. Na Vianoce, Valentína, Veľkú noc.. vyhlásia nejakú súťaž, do ktorej chcú aby sa niekto zapojil. Obyčajne je to tak päť ľudí. No a ja so sa do jednej takej valentínskej zapojila. Mali sme vytvoriť a ozdobiť srdce hocijako ako sme chceli. Ja som na to svoje napísala túto básničku... (teda nepísala som ju ja, lebo ja škriabem horšie ako kocúr, :) ale kamarátka sa na to podujala)
Túto báseň som napísala pre mojich dvoch priateľov Zuzku a Lukáša, ktorých priateľstvo si veľmi cením. Pôvodne som uvažovala nad básňou čisto len pre Lukáša, keďže som bola jeho anjelikom počas tábora: Cestujeme v čase, Hrabičov 2009, avšak keď sa Zuzka „urazila", že Lukášovi vypisujem básne, Tak som sa rozhodla teda napísať jednu pre nich oboch. Dúfam, že stojí za to.:)
Prosiť či neprosiť?? Večná dilema každého človeka. Prosiť o niečo čo chceme, či čo potrebujeme?? Alebo vôbec neprosiť?? Ja som sa rozhodla neprosiť...
Niekedy má každý pocit, že bojuje so životom. Každý cíti, že je to práve život, ktorý občas ťahá práve za tú hrubšiu niť...