Všetko sa kazí.
Všetko sa rúti.
Už nemám síl ďalej ísť.
Už nemám síl ďalej kráčať
po cestách zničených...
Darmo sa snažím jamám vyhýbať,
aj tak stále padám a nemám chuť vstať.
Darmo za sebou pálim staré mosty,
aj tak nezhoria do tla.
Minulosť moja stále tu je.
Nikdy nezhorí úplne.
Stále sa mi vracia deň čo deň.
Nezbavím sa jej ani v snoch.
Darmo sa bránim.
Darmo pred ňou utekám.
Vždy je o krok rýchlejšia.
Vždy ma prekvapí v ten najhoršej chvíli.
Keď už nádej takmer v rukách mám.
Odplaší ju v nenávratno.
A časuje strašne krátko,
kedy polapiť ju môžem.
A tak sa znova pozviechať skúsim.
No niečo ma ťahá naspäť dole.
Márne vzduchu nadýchnuť musím,
ak utopiť sa nehodlám...
V mori života ťažko sa pláva.
Beznádej nás ťahá často dole.
Len silní prežijú.
Slabí sa stratia.
Vo víre života zahynú...
