Stojím na rázcestí života
neviem kam sa pohnúť v diaľ.
Predo mnou sa cesta rozpletá
za mnou láska, spomienky a žiaľ.
Kam ma zvedú moje kroky?
Hore, dole, doprava, doľava?
Tam, kde lietajú nebeské vtáky?
Či tam, kde je vŕba bútľavá?
Predo mnou mnoho ciest,
ktoré vedú do neznáma.
Mnoho nepoznaných miest,
ktoré k sebe volajú ma.
Na ktorú z nich sa dať?
Tam, kde smútok nie je?
Tam, kde ťa má každý rád?
Tam, kde sa každý smeje?
Vybrať si tú širokú
obrastenú kvetmi?
Alebo tú kľukatú
s neznámymi svetmi?
A čo tá čo vedie hore
až k samému slnku vysoko
tá vyzerá lákavo - dobre.
Siahajú moje sny až tak ďaleko?
Druhá zase vedie kdesi,
pod zem do tej čieronty.
Kde istí si vôbec nie si,
či nájdeš cestu z tej samoty.
Ísť za svojím srdcom,
či za hlasom rozumu.
Sama neviem kto som,
do ktorého patrím domu.
Na rázcestí sama stojím,
neviem kam ísť ďalej.
Jednu cestu predsa zvolím
snáď na konci je aspoň nádej.
