Vo vzduchu visí nemá otázka,
ktorej zmysel mi stále uniká.
Odpoveď na ňu niekto stále počuť chce.
Ja ju však nepoznám - nikto to nechápe.
Úpenlivo študujem vo svojom srdci
dúfajúc, že možno nájdem to, čo všetci
tam už vraj dávno odhalili
a mňa tak z klamstva usvedčili.
Odpoveď tam však nenachádzam.
Darmo stránky srdca prevraciam.
Stále tam nevidím to, čo tam oni vidia
už neviem koho klamem, či ich alebo seba.
To, čo tam čítam mi vôbec zmysel nedáva,
áno, nie, možno, snáď a diabol mi ruku podáva.
Je tam chaos, tajomstvo a akási záhada
vyznať sa v mojom srdci - to nie je paráda.
Najradšej by som ho zamkla a kľúč
odhodila niekam v diaľ, kde ani slnka lúč
ho nenájde - áno tam by som to chcela
aby som v ňom viac čítať nemusela.
Ľahko sa hovorí ťažko sa činí
a niekto ma z klamstva nestále viní.
Možno človek a možno len svedomie,
vraj si mám upratať to, čo tam je.
Nechcela som počúvať či mi hovoria,
už dávno viem ako sa stavia
ochranný múr pre moje srdce,
cezeň neprejde nič, čo nie je vrúce.
Zamkla som ho na štyri zámky
a kľúč odhodila tam, do diaľky.
Nech ho nikdy sama nenájdem
vo svojom srdci čítať viac nechcem.
Vo vzduchu visí nemá otázka
ktorej zmysel mi stále uniká.
Iba v srdci na ňu môžem nájsť odpoveď,
avšak kľúčika od neho nikde niet...
